V druhej polovici októbra bola Budapešť dejiskom 21. seminára Pracovnej skupiny slovanských minorít Federálnej únie európskych národností (FUEN).

Seminár sa zameral na používanie menšinových jazykov vo verejnej sfére a hľadal možnosti podporných opatrení, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu súčasnej situácie. Najskôr reprezentanti slovanských národností z 10 európskych štátov rokovali v budove maďarského národného zhromaždenia a potom sa presunuli do inštitúcie spoluorganizátora seminára, Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), Slovenskej MŠ, ZŠ a internátu v Budapešti, kde sa mohli dozvedieť informácie o pravidlách a možnostiach fungovania a jestvovania slovenskej národnosti v Maďarsku. Následne cesta členov pracovnej skupiny FUEN-u viedla do Slovákmi obývaného mesta Dabaš-Šára a do Mlynkov.

– Rokovanie pracovnej skupiny slovanských menšín ponúka príležitosť úzko spolupracovať a premýšľať nad spoločnou stratégiou. Všetci čelíme rozdielnym situáciám, ale rodina FUEN-u a niektoré členské štáty EÚ už počas kampane Minority SafePack prejavili veľkú solidaritu. Indikátorom úspechu je, že sa nám podarilo zozbierať viac ako milión podpisov pod občiansku iniciatívu Minority SafePack. To bol len začiatok, tu sa nezastavíme – povedal prezident FUEN-u Loránt Vincze na oficiálnom otvorení 21. seminára slovanských minorít v maďarskom parlamente. Seminár, ktorý sa koná každoročne, sa uskutočnil v dňoch 18. - 21. októbra 2018.

Hovorca slovenskej národnosti v maďarskom parlamente Anton Paulik, ktorý bol zároveň aj moderátorom parlamentnej časti seminára a sprievodcom krátkej prehliadky honosnej budovy s uhorskou korunou pod kupolou, vyjadril svoju radosť nad tým, že v budove maďarského zákonodarného zhromaždenia je toľko reprezentantov slovanskými jazykmi hovoriacich minorít ako nikdy predtým. Medzi zákonom uznanými trinástimi národnosťami Maďarska tvoria Slovania skoro dvojtretinovú väčšinu, je ich osem. Na rokovanie preto dostali pozvanie predsedovia celoštátnych samospráv i hovorcovia bulharskej, chorvátskej, poľskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej národnosti. Riaditeľ odboru Ministerstva ľudských zdrojov Richárd Tircsi hovoril o osvedčených postupoch v Maďarsku, kde sa štátna podpora pre národnosti v ostatných rokoch strojnásobila. – Stále však vidíme potrebu investovať viac, najmä do akvizície jazykov – dodal politik. Parlamentný poslanec a hovorca nemeckej národnosti v Maďarsku Imre Ritter hovoril okrem iného aj o historickom pokroku vo forme plnohodnotného zastúpenia nemeckej národnosti v maďarskom parlamente. Viceprezident FUEN-u Bernhard Ziesch predstavil hlavné body seminára, ktorými boli tentoraz samosprávny systém, politická účasť a digitalizácia.

Účastníci seminára sa zaujímali o systém a štruktúry menšín v Maďarsku. Snažili sa o výmenu skúseností s hovorcami minorít, ako aj hľadať riešenie svojich problémov. Zaujímavá bola aj výmena názorov medzi Rusínmi z Maďarska a Rusínmi z Ukrajiny. Zatiaľ čo Rusíni na Ukrajine nemajú vôbec žiadnu štátnu podporu, Rusíni v Maďarsku majú 44 národnostných samospráv, dve školy, kde sa môžu učiť jazyk, navyše sa v súčasnosti pokúšajú vytvoriť jeden spoločný jazyk z niekoľkých dialektov. Mnohí zahraniční účastníci vyjadrili názor, že systém ochrany a podpory národnostných menšín v Maďarsku je na prvé počutie závideniahodný.

Po krátkej prehliadke parlamentu pokračoval seminár v budapeštianskej slovenskej škole, kde sa žiaci predstavili krátkym kultúrnym programom. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková hovorila o tom, akým spôsobom sa prejavuje samosprávnosť národností v Maďarsku, aký je systém inštitúcií nášho voleného zboru, vrátane vzdelávacích ustanovizní. O činnosti hostiteľskej inštitúcie hovorila riaditeľka Júlia Szabová Marloková. Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király sa podelila s účastníkmi seminára o informácie o mnohovrstvovej kultúrnej činnosti a ochrane kultúrneho dedičstva patriacej do kompetencií celoštátnej samosprávy.

Vo večerných hodinách účastníci podujatia zavítali do mesta Dabaš-Šára, kde si pozreli kultúrny program a ochutnali miestne záviny, ktorých prípravu mohli sledovať na vlastné oči. Okrem prezentácie oboch, aj slovenčinu vyučujúcich škôl, od starostu mesta Zoltána Kőszegiho sa hostia dozvedeli o snažení v záujme rozvoja atraktívnych možností pre občanov, aby neopúšťali rodnú hrudu.

Budúcnosť sa buduje v súčasnosti

V sobotu, 20. októbra, pokračovalo každoročné stretnutie slovanskej pracovnej skupiny v obci Mlynky, kde sa hovorilo viac o starostiach slovenskej menšiny.

V Stredisku pilíšskych Slovákov hostí pozdravila pracovníčka Obecnej samosprávy Anikó Dénesiová. Slovenské piesne zaspievali účastníkom seminára dvaja žiaci Slovenskej národnostnej základnej školy, súrodenci Henrietta a Attila Bakkovci.

Ako prvý sa prihovoril konateľ neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. SlovakUm Imrich Fuhl. V skratke predstavil obec s dôrazom na vnútornú migráciu. – Nie sme prisťahovalci, sme tu autochtónna menšina. Niektorí aj tvrdia, že sme tu viac ako 1000 rokov. V tejto lokalite je veľmi zaujímavá situácia z národnostného hľadiska. Aj moje meno je nemeckého pôvodu, ale bývajú tu samí Slováci. Pred 300 rokmi obec zaľudnili Slováci a v druhej vlne prišla menšia skupina Nemcov,“ dodal. Vyslovil názor, že v jazyku žije národ a samozrejme aj národnosť. Každá menšina má svoje problémy a kým v niektorých národnostiach už ani druhá generácia neovláda jazyk svojich predkov, Slováci v Maďarsku sa môžu pýšiť tým, že pretrvávajú tu 10-11 generácií.

– Udalosti po druhej svetovej vojne viedli k rozpadu toho sveta, ktorý determinoval život našich predkov. Väčšina Slovákov sa presídlila do Československa, prišli zmeny budovaním socialistického sveta. Ľudia sa začali sťahovať do miest. Dnes sme svedkami toho, že mladí ľudia sa sťahujú do veľkých miest. Do Budapešti, do jej okolia, na západ, do európskych krajín – rozvíjala tému o ekonomickej výmene obyvateľstva predsedníčka CSSM. Alžbeta Hollerová Račková svoju výpoveď ilustrovala súčasným stavom Slovenského Komlóša, kde žije necelá polovica obyvateľov ako pred svetovou vojnou, z 12 tisíc klesol počet na 5,5. Sociálne vrstvy, ktoré zostali, nie sú dostatočne silné na to, aby slovenskú komunitu vedeli reprodukovať. Počet slovenského obyvateľstva, ktoré kedysi tvorilo vyše 90 percent, dnes poklesol na 20 percent a menej. Vyjadrila obavy z toho, že v súčasnosti sa nerysuje nijaké riešenie. Podobné problémy sú aj v Srbsku a v Rumunsku. Ľudia idú do sveta a vedie to k zmene etnického zloženia.

Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik za nepriaznivú situáciu pokladá aj to, že Slováci v Maďarsku žijú v jedenástich župách a nie koncentrovane. „Nemáme dediny alebo mestá, kde by sme boli vo väčšine. Vo verejnom živote používať slovenčinu je veľmi ťažké. Našli by sme veľmi málo ľudí, ktorí by ovládali oba jazyky na takej úrovni, ako by sme očakávali,“ dodal. Podľa neho ľudia nemajú záujem o to, aby formuláre boli aj v slovenčine. Napriek tomu, že Maďarsko ako prvé podpísalo Chartu používania národnostných jazykov, rozvoj používania jazyka je na bode nula. Okrem škôl a samospráv sa národnostný jazyk už nepoužíva ako dorozumievací prostriedok. Zdôraznil potrebu vymyslieť akúsi stratégiu, lebo je málo vyštudovaných ľudí, ktorí by mohli pracovať na samosprávach a úradoch. Ďalší problém vidí v tom, že pre starších občanov je moderný slovenský jazyk cudzí. Bez záujmu je dosť ťažké rozšíriť jazyk vo verejnom živote a preto treba vypracovať strategický postup, ako po škole motivovať k používaniu jazyka.

K tejto téme sa vyjadrila aj riaditeľka budapeštianskej školy, Júlia Szabová Marloková. „Pokladám za veľmi dôležité, aby sme získali mládež a zachovali jej identitu,“ povedala. Ako príklad na pozitívnu diskrimináciu vyzdvihla Celoštátnu súťaž pre základné školy zo slovenského jazyka a literatúry a zo slovenskej vzdelanosti. Úspešní uchádzači predtým nemuseli robiť prijímacie skúšky, keď chceli pokračovať v štúdiu, teraz dostanú 40 bodov.

Pri téme o kodifikovaní menšinového jazyka, aby ho mládež vedome a odvážne používala, sa o svoj názor podelila aj riaditeľka ÚKSM Katarína Király. „Pokiaľ chceme našu tradičnú kultúru zachovať, je dôležité, aby sme nezanedbávali dialekt. Medzi Slovákmi v Maďarsku sú zastúpené všetky nárečia. Je dôležité, aby sa piesne nespievali v spisovnej slovenčine. Práve toto je jedinečná tradičná kultúra jednej lokality,“ zdôraznila. Pokiaľ tieto piesne pozbierajú, treba ich zapísať fonetickou transkripciou, aby sa naďalej mohlo tradovať miestne nárečie. A. Hollerová Račková účastníkov informovala o školskom predmete slovenská vzdelanosť, ktorá je akýmsi súhrnom reálií, kultúry a histórie. „V týchto učebniciach sa venuje aj jazyku. Píše sa tam o nárečiach a ako ilustrácie sa uvádzajú texty v dialektoch. Mnohí hovoria, že mladý človek, ktorý sa zdokonaľuje v spisovnej slovenčine, nemá ho miešať s nárečím,“ pripomenula. V prípade Slovenského Komlóša bol vydaný nepravidelný slovník slovenčiny so snahou oboznámiť sa s oboma variantmi slov.

A. Hollerová Račková nedostatok vidí v uplatňovaní jazykového práva v praxi. V Maďarsku majú celoštátne, regionálne a miestne samosprávy v rukách veľa možností, ale v praxi v tomto smere nepokročili. Osvedčené metódy sú napríklad v Srbsku, ktoré môžu byť príkladom pre ostatné národnosti. „Maďarsko je multikultúrne, ale nie vo vedomí väčšinového obyvateľstva. O našej histórii vie väčšinový národ málo. Naše parlamentné zastúpenie prinieslo určitý pokrok, ale nemyslím si, že by sa niečo zásadne zmenilo. Málo sa o nás hovorí v médiách, prípadne len vtedy, keď je vyslovená politická motivácia, vtedy prejavia záujem novinári,“ povedala.

Čo sa týka zviditeľnenia, za dobrý nápad pokladá to, že hmotná a duchovná kultúra sa môže stať atrakciou a tým o ňu prejavia záujem nielen príslušníci väčšinového národa. V neposlednom rade prináša aj zisk. Ako príklad uviedla tradičný spôsob poľnohospodárskeho vývoja na západe Maďarska, ktorý vznikol vďaka cezhraničnej spolupráci. Ponúkané produkty priťahujú čoraz viac turistov. „Som presvedčená, že aj my máme predmety, ktoré by sa na trhu predávali. Nielen poľnohospodárstvo, ale aj výšivky, ktoré sa dajú použiť v modernom živote, v bytovom textile alebo v módnom návrhárstve,“ dodala.

Závery konferencie pracovná skupina zhrnula do niekoľkých bodov. Treba zintenzívniť hospodárstvo, ako aj cezhraničnú spoluprácu, uvažovať nad tým, ako dosiahnuť finančnú podporu na zrealizovanie úloh, vytvoriť finančný základ a tým úspešne uskutočniť plánované projekty. Vymyslieť stratégiu akceptovania, prijatia menšín väčšinou – v tomto smere sú potrební politickí zástupcovia ako mechanizmy spolupráce. Predovšetkým je potrebné na verejnosti sa zviditeľniť cez rozličné médiá, uverejňovať informácie, podávať správy o činnosti, aby menšinu videli ako silné spoločenstvo.

Pracovná skupina slovanských menšín uzavrela stretnutie množstvom konkrétnych výsledkov. Ďalší seminár by sa mal uskutočniť v roku 2019 v rakúskom Korutánsku.

E. Trenková, A. Rusnák

Foto: autori a Z. Somogyiová