Vzhľadom na blížiace sa národnostné samosprávne voľby, ale aj pre všeobecné zvýšenie informovanosti našich čitateľov najmä z radov členov našich miestnych volených zborov a inštitúcií, organizácií o ich národnostných právach spúšťame v Ľudových novinách sériu informačných príspevkov o jednotlivých bodoch zákona č. CLXXIX z roku 2011 o právach národností. Na úvod sme pre vás pripravili preklad úvodných ustanovení zákona.

Maďarský parlament

stavajúc na najušľachtilejšie tradície maďarskej histórie,

v záujme zachovania svojráznej kultúry, starostlivosti a rozvíjania materinského jazyka a rozsiahleho zabezpečenia individuálnych a kolektívnych práv národností žijúcich v tejto vlasti spoločne s maďarským národom, berúc do ohľadu záväzok zodpovednosti za vec národností v Maďarsku v Základnom zákone Maďarska, ďalej

s ohľadom na obsah medzinárodných dokumentov na ochranu národností vytvorených aktívnou účasťou Maďarska, obzvlášť na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach Organizácie spojených národov, na prácu vykonávanú v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na Kodanský dokument, na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Európskej rady, taktiež na rozsiahle uplatňovanie noriem zakotvených v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, majúc na zreteli, že

Maďarsko rešpektuje rôzne náboženské tradície krajiny, slobodu a kultúru iných národov, ďalej to, že individuálna sloboda sa môže rozvinúť iba v spolupráci s inými,

každý občan Maďarska patriaci k niektorej národnosti má právo slobodne sa hlásiť k svojej identite a zachovať si ju,

národnosti sú súčasťou maďarskej politickej komunity, sú štátotvornými činiteľmi,

kultúrna rozmanitosť, jazyková rozdielnosť sú zdrojom nie nejednotnosti, ale obohatenia,

kultúrne hodnoty vytvorené národnosťami sú organickou súčasťou kultúrneho dedičstva Maďarska,

špecifické individuálne a kolektívne práva národností sú elementárne občianske slobody,

Maďarsko chráni národnosti, zabezpečuje pestovanie ich kultúry, používanie ich materinského jazyka, vyučovanie v materinskom jazyku, právo používania mena vo vlastnom jazyku, ich kolektívnu účasť vo verejnom živote, napomáha splnenie ich kultúrnej autonómie, zaručuje právo samosprávnosti ich aktívnych komunít,

vytvára nasledujúci zákon:

I. kapitola

Všeobecné ustanovenia

Elementárne ustanovenia

1. § (1) V zmysle tohto zákona tvorí národnosť každá taká etnická skupina – aspoň sto rokov usídlená na území Maďarska –, ktorá je v rámci obyvateľstva štátu v číselnej menšine, od ostatnej časti obyvateľstva ju odlišujú vlastný jazyk, kultúra a tradície, zároveň svedčí o takom pocite spolupatričnosti, ktorý smeruje k jej zachovaniu, na vyjadrenie a ochranu záujmov jej historicky sformovaných komunít.

(2) V súvislosti s národnostnými právami a povinnosťami k národnosti podľa odseku (1) patrí osoba, ktorá má bydlisko na území Maďarska, ktorá sa považuje za patriacu k niektorej národnosti a túto svoju príslušnosť vyjadrí v prípadoch a spôsobmi určenými v tomto zákone.

(3) Národnosti podľa odseku (1) určuje príloha č. 1.

II. kapitola

Základné práva národností

3. § Každá národnosť má právo, aby existovala a pretrvala ako národnostná komunita.

4. § (1) Každá národnostná komunita a osoba patriaca k národnosti má právo

(a) bez obmedzenia sa uplatniť vo svojom rodisku, slobodne sa hlásiť ku kultúre a tradíciám seba samého, svojich rodičov, predkov, svojho rodiska alebo bydliska a na ich ochranu;

b) na udržiavanie nerušených stykov so svojou materskou krajinou;

c) zúčastňovať sa na zákonodarnej práci parlamentu týkajúcej sa záujmov a práv národností prostredníctvom zástupcu – poslanca.

(2) Osoba patriaca k národnosti má právo udržiavať styky tak so štátnymi a spoločenskými inštitúciami materskej krajiny a jazykového národa, ako aj s národnosťami v iných krajinách.

5. § (1) Podmienky používania jazyka národnostných menšín – v osobitných, zákonom stanovených prípadoch – je štát povinný zabezpečiť.

(2) Počas občianskeho, trestného, resp. administratívneho konania používanie materinského jazyka zabezpečujú príslušné procedurálne zákony.

(3) Poslanec patriaci k národnosti a národnostný hovorca môže v parlamente používať svoj materinský jazyk.

(4) V zastupiteľskom orgáne miestnej samosprávy národnostný poslanec môže používať svoj materinský jazyk. Pokiaľ prejav zaznel výlučne v jazyku niektorej národnosti, k zápisnici zasadnutia treba pripojiť maďarský preklad prejavu, alebo výťah jeho obsahu.

(5) V tých obciach, kde počas sčítania ľudu registrovaný pomer niektorej národnosti dosiahne dvadsať percent, na žiadosť národnostnej samosprávy dotyčnej obce miestny zastupiteľský orgán je povinný svoje zápisnice a uznesenia viesť a sformulovať aj v jazyku danej národnosti. V prípade sporného výkladu je dôveryhodná maďarská verzia.

6. § (1) V tých obciach, kde počas sčítania ľudu registrovaný pomer niektorej národnosti dosiahne desať percent, miestna samospráva na žiadosť obecnej národnostnej samosprávy pôsobiacej v oblasti jej jurisdikcie je povinná zabezpečiť, aby

a) vyhlásenie jej predpisov resp. uverejnenie jej oznámení – popri zverejnení v maďarčine – sa uskutočnilo aj v materinskom jazyku národnosti,

b) tlačivá používané počas správneho konania boli k dispozícii aj v materinskom jazyku národnosti,

c) nápisy tabúľ uvádzajúce názov verejných úradov a orgánov vykonávajúcich verejnú službu, alebo oznamy vzťahujúce sa na ich fungovanie – popri formulácii a spôsobu písania v maďarskom jazyku, s identickým obsahom a formou – boli uvedené aj v materinskom jazyku národnosti,

d) nápisy tabúľ označujúce názvy obce a ulíc popri formulácii a spôsobu písania v maďarskom jazyku boli uvedené aj v materinskom jazyku národnosti buď v podobe tradičného národnostného pomenovania, resp. v prípade jeho absencie pomenovaním obsahovo a formálne identickým s maďarským pomenovaním.

Podľa údajov sčítania obyvateľstva roku 2011 v nasledujúcich obciach presahoval počet Slovákov 20 % miestneho obyvateľstva:

Békešská župa: Kardoš, Irminčok, Kétšoproň, Čabasabadi, Slovenský Komlóš

Boršodská župa: Répášska Huta, Vágašská Huta, Malá Huta, Dolný Regmec, Veľká Huta, Nová Huta, Fizér

Hevešská župa: Alkár

Komárňasko-ostrihomská župa: Kestúc, Čív, Tardoš

Novohradská župa: Agárd, Banka, Šámšonház, Gengelag, Kirť, Níža, Horné Peťany, Lucina, Bír, Legínd, Bokor

Peštianska župa: Čuvár, Senváclav, Mlynky, Santov

To znamená, že v týchto obciach na žiadosť miestnej slovenskej samosprávy by mohli viesť zápisnice zasadnutí „veľkej“ samosprávy aj v slovenčine, mali by v nej mať tlačivá, ale rovnako všeobecné vyhlásenia by mohli byť aj v slovenčine.

(2) V tých obciach, kde počas sčítania ľudu registrovaný pomer niektorej národnosti dosiahne dvadsať percent, na žiadosť príslušnej obecnej národnostnej samosprávy počas obsadzovania pracovných pozícií verejných úradníkov a zamestnancov, resp. verejných notárskych a súdnych zamestnaní – popri zachovaní všeobecných odborných požiadaviek – treba zabezpečiť zamestnanie osoby, ktorá ovláda aj materinský jazyk danej národnosti.

(3) V tých obciach, kde počas sčítania ľudu registrovaný pomer niektorej národnosti dosiahne desať percent a v obci funguje národnostná samospráva alebo národnostný spolok, na žiadosť príslušnej obecnej národnostnej samosprávy alebo národnostného spolku poskytovateľ mediálnych služieb prevádzkovaný alebo financovaný obecnou samosprávou zabezpečí pravidelný národnostný verejnoprávny program v záujme informovania národnostnej komunity danej obce v materinskom jazyku. Nariadenie sa vzťahuje aj na tlačoviny vydávané alebo financované miestnou samosprávou.

(4) V otázkach súvisiacich s mediálnymi službami realizovanými podľa odseku č. (3) je potrebné požiadať o stanovisklo príslušnej obecnej národnostnej samosprávy, v prípade jej absencie národnostného spolku so sídlom v obci.

(5) Ak v obci žijú občania patriaci k národnosti – z iniciatívy obecnej národnostnej samosprávy danej národnosti, v prípade jej absencie národnostného spolku, inštitúcie sídliacej v obci, alebo občanov patriacich k národnosti – zastupiteľský orgán môže zabezpečiť jazykové práva uvedené v odsekoch (1)-(4).

7. § Akékoľvek porušenie požiadavky rovnakého zaobchádzania pre príslušnosť k národnosti sa zakazuje.

8. § Zástupca komisára pre základné práva dohliadajúci na ochranu práv národností žijúcich v Maďarsku sleduje uplatňovanie práv národností žijúcich v Maďarsku a podniká potrebné kroky podľa osobitného zákona.

Podľa údajov sčítania obyvateľstva roku 2011 v nasledujúcich obciach bol počet Slovákov medzi 10 – 20 % miestneho obyvateľstva:

Békešská župa: Veľký Bánhedeš, Gerendáš, Telekgerendáš, Čabačud, Sarvaš

Boršodská župa: Fiškalitáš Huta, Hollóház

Hevešská župa: Malá Nána

Komárňansko-ostrihomská župa: Moďoróš, Šárišáp

Novohradská župa: Dolné Peťany, Terany, Veňarec, Galgaguta, Šápov

Peštianska župa: Čomád, Vácegreš, Ďurka, Pišpek

9. § (1) Maďarsko zakazuje akúkoľvek politiku, správanie, ktoré

a) môže zapríčiniť asimilovanie národnosti do väčšinového národa alebo jeho vylúčenie, separovanie od väčšinového národa, alebo smeruje k tomu,

b) speje k zmene národných alebo etnických pomerov oblastí obývaných národnosťami,

c) prenasleduje, zastrašuje národnosti alebo osobu patriacu k národnosti, sťažuje ich životné podmienky alebo prekáža im v uplatňovaní svojich práv kvôli ich príslušnosti, alebo

d) smeruje k násilnému vysídleniu či presídleniu národnosti.

(2) Maďarsko vo svojich medzinárodných stykoch vystúpi proti každej politickej snahe, ktorá môže viesť k dôsledkom vymenovaných v odseku č. (1). Na poskytovanie ochrany voči takejto politike sa usiluje prostriedkami medzinárodného práva i pomocou medzinárodných zmlúv.

10. § (1) Elementárnou úlohou národnostných samospráv je ochrana a zastupovanie národnostných záujmov vykonávaním národnostných samosprávnych úloh a kompetencií.

(2) Zákonné vykonávanie okruhu činností a kompetencií v pôsobnosti národnostných samospráv je pod ochranou ústavného súdu a súdnictva.

(3) Národnostné samosprávy praktizujú svoje zákonom určené právomoci dobromyseľne, v znamení princípu vzájomnej spolupráce a v súlade s ich účelom.

(4) Miestna samospráva v okruhu svojej starostlivosti o národnostné záležitosti zabezpečuje uplatnenie národnostných práv, v tomto okruhu vykonáva miestne samosprávne úlohy súvisiace s kultúrnymi službami, s verejnou knižničnou starostlivosťou, s udržiavaním muzeálnych inštitúcií, s verejným vzdelávaním, s informovaním, s duchovným, architektonickým a vecným dedičstvom národnosti, s jej písanou a elektronickou tlačou, so základnou sociálnou starostlivosťou a s lokálnym verejným zamestnávaním, obzvlášť v prípade takýchto požiadaviek, ktoré vznikajú na území jurisdikcie obce, resp. župy.

(5) Počas vykonávania svojej povinnej úlohy na základe odseku (4) zastupiteľský zbor miestnej samosprávy – pokiaľ miestna samospráva zriadi organizáciu, alebo uzavrie zmluvu v zmysle zákona o miestnych samosprávach za účelom vybavovania národnostných záležitostí, alebo na vybavenie úloh týkajúcich sa príslušníkov národností ako takých – v priebehu zriadenia organizácie alebo podpisu zmluvy získa posudok dotyčnej národnostnej samosprávy. V prípade, že v obci alebo župe nepôsobí národnostná samospráva, získa posudok národnostného spolku disponujúceho sídlom na území obce alebo župy.

Je to veľmi dôležitá časť národnostného zákona. Národnostné samosprávy by totiž mali fungovať na mieste ako ozajstné zbory na zastupovanie záujmov národnostných občanov. Samozrejme, každému z nás ide o to, aby práca v samospráve prebiehala hladko, bez komplikácií. Ale poslanci samospráv si musia uvedomiť, že pracujú pre všetkých občanov danej národnosti (v našom prípade Slovákov) a musia dbať o to, aby sa im počas používania svojho materinského jazyka, alebo zachovávania vlastných etnických tradícií nedošlo k porušeniu práva. Počuli sme o prípade, keď predstavitelia väčšinovej samosprávy napríklad žiadali preklad všetkých článkov v miestnej národnostnej tlači v tom istom rozmere, čím pôsobili dvojitú prácu národnostným aktivistom. Ak miestna národnostná samospráva podporuje takéto snahy, nevykonáva svoju úlohu a nezastupuje záujmy menšiny.

(6) Organizačné a prevádzkové pravidlá miestnej samosprávy podrobne regulujú úlohy zastupiteľského zboru miestnej samosprávy počas spolupráce

a) s miestnou, teritoriálnou a celoštátnou národnostnou samosprávou,

b) resp. národnostným spolkom pôsobiacim v obci, resp. župe, vrátane zaobchádzania s návrhmi a iniciatívami, resp. podrobné pravidlá výkonu posudkového a súhlasného práva.

(7) Miestna samospráva počas vykonávania svojej povinnej úlohy vyplývajúcej z bodu (4) v záujme uplatnenia národnostných práv – z iniciatívy príslušníkov danej národnosti žijúcich v obci alebo župe – podnikne potrebné opatrenia v súvislosti so zabezpečením možnosti využitia predškolskej starostlivosti národnostným príslušníkom v materskej škole prevádzkovanej miestnou samosprávou (zorganizovaním, resp. iniciovaním poveriť osobu povinnú vykonať úlohu jej zorganizovaním).

(8) Miestna samospráva v obci resp. župe v prípade absencie obecnej resp. teritoriálnej národnostnej samosprávy vykonáva svoje úlohy súvisiace s uplatnením národnostných práv v obci resp. župe zohľadňujúc návrhy celoštátnej samosprávy danej národnosti.

(9) Poslanecký zbor miestnej samosprávy z iniciatívy poslaneckého zboru obecnej národnostnej samosprávy zriadi výbor zaoberajúci sa záležitosťami národnosti, alebo poverí niektorý zo svojich výborov vykonávaním tejto úlohy. Na zasadnutiach výboru zaoberajúceho sa národnostnými záležitosťami sa môže zúčastniť menovaný člen poslaneckého zboru obecnej národnostnej samosprávy a môže sa vyjadriť k rokovacím bodom.

Zabezpečenie výučby v materinskom jazyku je jedným zo základných práv každého občana. Avšak, samozrejme, musíme to iniciovať. Našu iniciatívu obecná samospráva musí prijať a musí podniknúť potrebné kroky k naplneniu tejto iniciatívy. Ak v našej obci (budapeštianskom obvode) nefunguje slovenská samospráva, môžeme sa obrátiť na celoštátnu samosprávu, ktorá nám vie poradiť, ako máme postupovať ďalej.

Prácu miestnych národnostných samospráv musí väčšinová samospráva podporovať. Či poskytnutím personálu (väčšinou na finančnom oddelení), alebo formou priradenia pracovníka z úradu prednostu. Založenie výboru pre záležitosti národností sme zatiaľ nevideli na žiadnom stupni samosprávneho systému. 

III. kapitola

Individuálne národnostné práva

11. § (1) Vyjadriť príslušnosť k niektorej národnosti je bezvýhradné a neodňateľné právo jednotlivca.

(2) Nikoho nie je možné nútiť vyjadriť sa v otázke svojej národnostnej príslušnosti, avšak zákon alebo právny predpis vydaný na jeho vykonanie môže podmieňovať výkon určitých národnostných práv vyhlásením jednotlivca.

(3) Právo k národnostnej identite a vyjadrenie príslušnosti k niektorej národnosti – s výnimkou určenou v tomto zákone – nevylučuje uznanie dvojitej alebo viacnásobnej identity.

12. § (1) Osoba patriaca k národnosti má právo:

a) slobodne používať svoj materinský jazyk slovom a písmom, spoznať svoju históriu, pestovať svoju kultúru, rozvíjať a zachovávať svoje tradície;

b) naučiť sa svoj materinský jazyk, zúčastniť sa verejnej výchovy, vzdelávania a kultúrnej osvety v materinskom jazyku;

c) na rovnosť šancí a na kultúrne služby, ktoré je štát povinný podporiť prostredníctvom účinných opatrení;

d) na ochranu osobných údajov súvisiacich s jeho národnostným bytím podľa osobitného zákona.

(2) K prijatiu štátnej príslušnosti iného štátu nie je potrebný súhlas maďarského štátu, smerodajná je výlučne medzinárodná zmluva alebo legislatíva daného štátu.

13. § (1) Osoba patriaca k národnosti počas oficiálneho štatistického zbierania údajov má právo dobrovoľne a anonymne priznať svoju národnostnú príslušnosť.

(2) Špeciálnymi údajmi vzťahujúcimi sa na národnostnú príslušnosť môže byť nakladané s cieľom určenia štátnej podpory poskytovanej na základe národnostnej príslušnosti, resp. kontroly ich použitia podľa účelu.

14. § Účasť národnostných príslušníkov vo verejnom živote – z dôvodu ich štatútu – nemôže byť obmedzovaná. Na vyjadrenie a ochranu svojich záujmov – v rámci právnych predpisov – môžu založiť spolky, resp. strany.

15. § Osoby patriace k národnosti majú právo na rešpektovanie národnostných tradícií vzťahujúcich sa na rodinu, na pestovanie rodinných vzťahov, na priebeh rodinných osláv v materinskom jazyku a nárok realizovať obrady vykonávané náboženskou komunitou v materinskom jazyku.

16. § (1) Osoba patriaca k národnosti má právo používať svoje krstné meno a priezvisko v materinskom jazyku a má právo na oficiálne uznanie svojho krstného mena a priezviska.

(2) Osoba patriaca k národnosti má právo zvoliť si svoje priezvisko a priezvisko svojho dieťaťa v súlade so svojou národnosťou a na jeho registráciu v matričnej knihe podľa pravidiel jazyka svojej národnosti.

(3) Na žiadosť národnostného príslušníka v jeho občianskom preukaze figuruje jeho meno – v súlade s registráciou v matričnej knihe – aj v jazyku jeho národnosti. Právny predpis umožňuje, aby v inom úradnom osvedčení bolo uvedené meno osoby patriacej k národnosti – v súlade s registráciou v matričnej knihe – aj v jazyku jeho národnosti.

Z hľadiska národnostnej identity a používania materinského jazyka je táto časť zákona azda najdôležitejšia. Môžeme slobodne používať svoj materinský jazyk, môžeme ho používať vo verejnom styku. Napríklad ak sa nám narodí dieťa a chceme, aby jeho meno bolo uvedené aj v matrike, môžeme požiadať o rodný list v jazyku národnosti. Podobne aj vtedy, ak síce meno dieťaťa nechceme mať v materinskom jazyku, resp. prepis nie je relevantný, môžeme si vyžiadať rodný list v slovenskom a maďarskom jazyku. Môžeme požiadať aj o dvojjazyčný prepis mena v občianskom preukaze. A, samozrejme, máme právo na štúdium v materinskom jazyku.

 IV. kapitola

Kolektívne národnostné práva

17. § Neodňateľným kolektívnym právom národností je

a) zachovanie, pestovanie, posilňovanie a odovzdanie ich identity,

b) zachovanie a rozvíjanie ich historických tradícií a jazyka, pestovanie a zveľaďovanie ich vecnej a duchovnej kultúry.

18. § Počas výkonu svojich práv vzťahujúcich sa na kolektívne užívanie mien národnosti majú právo vo svojom kolektíve používať historicky vzniknuté názvy miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov.

19. § Národnostné kolektívy majú právo:

a) v právnom rámci založiť a sprevádzkovať inštitúcie, resp. prebrať ich od iného orgánu,

b) príslušníkov národnosti vychovávať v materskej škole, vychovávať a vyučovať na základnej škole, zabezpečiť národnostnú starostlivosť v žiackom domove, vychovávať a vyučovať na gymnáziu, strednej, resp. odbornej škole, vzdelávať na vyššom stupni, ďalej sú oprávnení

c) prostredníctvom celoštátnej samosprávy iniciovať vytvorenie podmienok doplnkovej národnostnej výchovy resp. vyučovania a spolupracovať na jej vytvorení.

20. § Maďarsko – v rámci svojich zákonov – zabezpečí národnostným kolektívom právo na nerušené organizovanie svojich podujatí a sviatkov, na zachovanie, pestovanie a odovzdanie svojich architektonických, kultúrnych, pietnych a náboženských pamiatok a tradícií, na používanie svojich symbolov.

21. § Národnostným organizáciám prináleží právo vybudovať a udržiavať rozsiahle a bezprostredné medzinárodné vzťahy.

IV/A. kapitola*

Účasť národností na práci parlamentu

21/A. § Národnosti v parlamente môže zastupovať:

a) národnostný poslanec, ktorý získal mandát cez národnostnú listinu,

b) národnostný hovorca.

21/B. § (1) Národnostný poslanec a národnostný hovorca svoju činnosť vykonáva v záujme svojej národnostnej komunity i národností v Maďarsku.

(2) Národnostný poslanec a národnostný hovorca počas svojej činnosti spolupracuje so samosprávami, inštitúciami a organizáciami svojej národnosti.

(3) Národnostný poslanec a národnostný hovorca v súvislosti so svojou činnosťou je oprávnený vyžiadať si informácie od predsedu, valného zhromaždenia a inštitúcií celoštátnej národnostnej samosprávy.

(4) Na zasadnutí Valného zhromaždenia celoštátnej národnostnej samosprávy sa národnostný poslanec a národnostný hovorca patriaci k danej národnosti môže zúčastniť ako stály pozvaný s právom na rokovanie.

(5) Celoštátna národnostná samospráva ročne aspoň raz zabezpečí národnostnému poslancovi a národnostnému hovorcovi príležitosť na to, aby informoval Valné zhromaždenie celoštátnej národnostnej samosprávy o svojej činnosti, resp. o činnosti a rozhodnutiach parlamentu týkajúcich sa národností.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že na všetko, čo je tu uvedené, máme právo. Teda možnosti, ako je napríklad prevádzkovanie materskej či základnej školy, ale hoci aj používanie materinského jazyka v každodennej komunikácii nemáme z rozmaru vedúcich našej obce, ale je to právo, s ktorým môžeme žiť a ktoré môžeme uplatňovať hocikedy a hocikde, ale hlavne počas svojho spolkového a každodenného života. Nebojme sa používať slovenský jazyk v každodennej komunikácii a počas našich sviatkov!

V. kapitola

Vzdelávacie, kultúrne a mediálne práva národností

Samospráva vzdelávania národností

22. § (1) V zmysle tohto zákona za jazyk používaný národnosťami sa považuje bulharčina, gréčtina, chorvátčina, poľština, nemčina arménčina, rómčina/cigánčina (romani, resp. beášska), (ďalej spolu: rómčina), rumunčina, rusínčina, srbčina, slovenčina, slovinčina a ukrajinčina, ďalej v prípade rómskej a arménskej národnosti aj maďarský jazyk.

(2) Štát uznáva materinský jazyk národností Maďarska ako činiteľ spájajúci kolektív. Štát, bez ohľadu na to, kto je prevádzkovateľom danej verejnej vzdelávacej inštitúcie, podporuje praktizovanie jazyka používaného národnosťou v rámci národnostnej verejnej výučby. Zvýšené náklady súvisiace s národnostnou verejnou výučbou znáša štát – spôsobom určeným legislatívou.

(3) * Dieťa s národnostnou príslušnosťou – v závislosti od rozhodnutia jeho zákonného zástupcu – má nárok na účasť v národnostnom alebo národnostnom dvojjazyčnom predškolskom vzdelávaní, resp. v národnostnej, národnostnej dvojjazyčnej školskej výchove/výučbe alebo vo vzdelávaní v školskej inštitúcii s výučbou národnostného jazyka, v doplnkovom národnostnom vzdelávaní alebo v rómskej národnostnej verejnej výučbe. Rómska národnostná predškolská a školská výchova/výučba môže prebiehať aj výlučne v maďarčine, ale v prípade nároku zákonného zástupcu dieťaťa prevádzkovateľ inštitúcie je povinný zabezpečiť aj výučbu rómskeho (romani, resp. beášskeho) jazyka. V prípade dieťaťa, ktoré dovŕšilo 14. rok svojho života a nie je nespôsobilé na právne úkony, jeho zákonný zástupca praktizuje právo tohto rozhodnutia spoločne s dieťaťom v čase zápisu do inštitúcie verejného vzdelávania.

(4) Výchova a výučba národnostných príslušníkov v materinskom resp. sčasti materinskom jazyku môže prebiehať v súvislosti od miestnych možností a požiadaviek v národnostnej materskej škole, škole, školskej triede alebo skupine.

(5) * V danej obci treba zorganizovať a udržiavať národnostnú predškolskú výchovu, ďalej národnostnú školskú výchovu/výučbu – v prípade rómskej národnosti v súlade s nárokmi podľa odseku č. (3) – ak o to požiadali prevádzkovateľa zákonní zástupcovia ôsmich žiakov (detí) patriacich k tej istej národnosti, a je možné zorganizovať predškolskú skupinu resp. školskú triedu podľa ustanovení zákona o štátnom verejnom vzdelávaní.

(6) * Ak počet žiakov neumožní zorganizovanie národnostnej školskej výchovy/výučby v rámci jednej obce, z iniciatívy kompetentnej celoštátnej národnostnej samosprávy orgán zodpovedný za vykonanie úlohy vytvorí podmienky doplnkovej národnostnej výchovy/výučby. Doplnkovú národnostnú výchovu/výučbu môže zorganizovať aj samotná celoštátna národnostná samospráva. V prípade, že sa celoštátna národnostná samospráva nepodujme zorganizovať výchovu/výučbu, môže ju zorganizovať aj jedna z teritoriálnych národnostných samospráv regiónu, v prípade ich absencie národnostná samospráva obce.

V tejto časti zákon hovorí o možnosti používania národnostného jazyka v školskej výučbe. Je pre nás veľmi dôležité v prospech zachovania našej národnosti, aby sme svoje deti zapisovali do slovenských škôl, resp. do škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Veľakrát opakovaná pravda pravdou ostane, a veľmi dobre vieme, že bez jazyka sa ťažšie zachováva národnostná identita. Práve preto v čase zápisov do základných škôl pripomíname rodičom a starým rodičom, aby nebrali svojim ratolestiam možnosť školskej výchovy v materinskom jazyku a zapisovali svoje deti do slovenských škôl.

23. § (1) Počas právnej úpravy verejnej výučby a vysokoškolského vzdelávania, vymedzenia štruktúry a obsahu vzdelávacej/výchovnej činnosti, resp. kontroly tejto činnosti v súlade s týmto zákonom treba uplatňovať výchovné a vzdelávacie záujmy zodpovedajúce kultúrnej autonómii národností.

(2) V rámci národnostnej predškolskej výchovy, školskej výchovy/výučby treba zabezpečiť osvojenie si vedomostí tvoriacich predmet etnografie, obzvlášť tak spoznanie dejín, literatúry, geografie, kultúrnych hodnôt a tradícií danej národnosti a jej materskej krajiny, národnostných práv a systému inštitúcií národnosti.

(3) Na zmapovaní nárokov zameraných na národnostnú predškolskú výchovu a národnostnú školskú výchovu/výučbu a na jej zorganizovaní spolupracujú orgány zákonom zaviazané na vykonanie týchto úloh s národnostnými samosprávami.

(4) Zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania národnostných pedagógov na národnostnú verejnú výučbu v materinskom resp. sčasti materinskom jazyku je úloha štátu. V rámci tejto úlohy štát podporuje aj zamestnanie hosťujúcich pedagógov prichádzajúcich z materskej, resp. jazykovej krajiny národností.

24. § ** Národnostná samospráva môže založiť a udržiavať verejnú vzdelávaciu inštitúciu, resp. odbornú vzdelávaciu inštitúciu. Prevádzkovateľ poveruje vedúceho

a) verejnej vzdelávacej inštitúcie prevádzkovanej národnostnou samosprávou po dohode s ministrom zodpovedným za vzdelávanie,

b) odbornej vzdelávacej inštitúcie prevádzkovanej národnostnou samosprávou po dohode s ministrom zodpovedným za odborné vzdelávanie.

Dohodu je možné odoprieť iba v prípade porušenia práva.

25. § (1) * V prípade inštitúcie vykonávajúcej štátne alebo samosprávne úlohy z iniciatívy celoštátnej národnostnej samosprávy treba celoštátnej národnostnej samospráve odovzdať právo prevádzkovania tej verejnej vzdelávacej inštitúcie s celoštátnym alebo regionálnym zaškolením, ktorá podľa zakladajúcej listiny vykonáva národnostné úlohy, a kde aspoň sedemdesiatpäť percent detí, žiakov sa zúčastňuje na národnostnej predškolskej výchove, školskej výchove/výučbe, resp. internátnej starostlivosti. K iniciatíve treba pripojiť posudok predškolskej rady, školskej rady, v prípade ich absencie rodičovskej organizácie (kolektívu) a študentskej samosprávy dotknutej inštitúcie, ďalej miestnej a teritoriálnej národnostnej samosprávy danej národnosti.

Význam a práca národnostných samospráv je podľa uvedeného dôležitá nielen pri zakladaní výučby v materinskom jazyku, ale aj pri zmapovaní nárokov na výučbu. Školy a škôlky musia spolupracovať s národnostnými volenými zbormi v prospech zabezpečenia výučby a výchovy v materinskom jazyku. Z tejto časti vyplýva aj povinnosť štátu voči národnostným školám – na základe ich žiadosti musí zabezpečiť hosťujúcich pedagógov. Dôležité je aj to, že žiadať o to musia školy, a štát im potom zabezpečí hosťujúceho pedagóga. Povinnosťou štátu je aj zabezpečenie výučby pedagógov. Preštudujte si tieto ustanovenia zákona, a ak máte vo vašej škole napríklad nedostatok slovenčinárov, požiadajte o vyslanie hosťujúcich učiteľov.

25. § (2) * Z iniciatívy miestnej (obecnej) národnostnej samosprávy – v prípade súhlasu celoštátnej národnostnej samosprávy – miestny samosprávny, resp. štátny prevádzkovateľ inštitúcie môže miestnej národnostnej samospráve odovzdať právo prevádzkovania tej verejnej vzdelávacej inštitúcie, ktorá na základe zakladajúcej listiny vykonáva národnostné úlohy, a kde aspoň sedemdesiatpäť percent detí, žiakov sa zúčastňuje na národnostnej predškolskej výchove, školskej výchove/výučbe, resp. internátnej starostlivosti. K iniciatíve treba pripojiť posudok predškolskej rady, školskej rady, v prípade ich absencie rodičovskej organizácie (kolektívu) a študentskej samosprávy dotknutej inštitúcie, ďalej teritoriálnej národnostnej samosprávy danej národnosti.

(3) Pokiaľ miestna (obecná) národnostná samospráva sa rozhodne zrieknuť práva prevádzkovať inštitúciu prevzatú od vykonaním tejto úlohy zákonom zaviazaného prevádzkovateľa, právo prevádzkovania môže prevziať príslušná celoštátna národnostná samospráva, pokiaľ nemá záujem o jeho prevzatie, predchádzajúci prevádzkovateľ alebo jeho právny nástupca je povinný vziať späť právo prevádzkovania.

(4) ** V obzvlášť odôvodnenom prípade celoštátna národnostná samospráva môže prevziať prevádzkovanie

a) verejnej vzdelávacej inštitúcie s vyučovacím jazykom národnostným, alebo s národnostným dvojjazyčným vyučovaním so súhlasom ministra zodpovedného za školské vzdelávanie,

b) odbornej vzdelávacej inštitúcie s vyučovacím jazykom národnostným, alebo s národnostným dvojjazyčným vyučovaním so súhlasom ministra zodpovedného za odborné vzdelávanie.

K iniciatíve treba pripojiť posudok školskej rady, v prípade jej absencie rodičovskej organizácie (kolektívu) a študentskej samosprávy príslušnej verejnej vzdelávacej inštitúcie, vzdelávacej rady a študentskej samosprávy odbornej vzdelávacej inštitúcie, ďalej v oboch prípadoch teritoriálnej, resp. teritoriálnej národnostnej samosprávy danej národnosti. Povolenie nie je možné odoprieť, ak aspoň sedemdesiatpäť percent žiakov sa zúčastňuje na národnostnej výučbe a prevzatie inštitúcie má z hľadiska verejného vzdelávania danej národnosti mimoriadny význam.

(5) * Odovzdanie výchovno-vzdelávacej inštitúcie sa môže uskutočniť na základe písomnej zmluvy medzi odovzdávajúcim a príjemcom.

(6) * Spolu s odovzdaním práva prevádzkovania treba bezplatne odovzdať príjemcovi do správy majetku aj hnuteľný a nehnuteľný majetok slúžiaci na vykonávanie úloh verejnej vzdelávacej inštitúcie – okrem výnimky obsiahnutej v (5) odseku 125. § – po dobu, kým v danej nehnuteľnosti nezanikne vykonávanie verejnej úlohy verejnej výchovy zo strany príjemcu.

(7) Ak národnostná samospráva zanikne, práva prevádzkovateľa sa povinne zhostí teritoriálne kompetentný vládny úrad hlavného mesta a župy až dovtedy, kým sa založí nová národnostná samospráva.

(8) * Písomná zmluva uzavretá podľa odseku (1) 24. §, odsekov (1)-(2) a (4), ďalej uzavretá medzi stranami v prípade prevzatia práva prevádzkovania na základe zákona o národnom verejnom vzdelávaní disponuje obsahom, ktorý je v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na cirkevnú verejnú vzdelávaciu inštitúciu podľa zákona o národnom verejnom vzdelávaní.

26. § (1) *** V prípade celoštátnych národnostných samospráv financovanie národnostnej predškolskej výchovy, výchovy/výučby v škole a v žiackom domove, ďalej v prípade miestnych národnostných samospráv financovanie národnostnej výchovy/výučby v škole a v žiackom domove prebieha identicky s pravidlami vzťahujúcimi sa na cirkevné právnické osoby vykonávajúce úlohu vzdelávania.

(2) Počas financovania podľa odseku č. (1) centrálny rozpočet zabezpečí národnostným samosprávam príspevok na plnenie úloh v oblasti verejného vzdelávania, ďalej poskytne doplnkovú podporu.

27. § ** Ak právna legislatíva zabezpečí národnostnej samospráve právo na vyjadrenie názoru alebo súhlasného stanoviska, v súvislosti s rozhodovaním vo veci týkajúcej sa verejného vzdelávania, na vyjadrenie je k dispozícii tridsať dní – v prípade absencie odchylného ustanovenia zákona. Táto lehota – na základe vyhlásenia ktorejkoľvek zo strán adresovanej druhej stane – môže byť jednorázovo predĺžená o ďalších pätnásť dní. Premeškaním lehoty nárok neodvolateľne zaniká. Ak národnostná samospráva nevydá vyhlásenie v stanovenej lehote, druhá strana môže začať administratívne konanie za účelom doplnenia súhlasného vyhlásenia. Trovy konania hradí žalobca.

28. § Národnostnú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu môžu navštevovať osoby nepatriace k danej národnosti iba v prípade, že inštitúcia – po uspokojení potrieb danej národnosti – disponuje voľnými kapacitami. Prijatie (zápis) môže prebehnúť v súlade s vopred zverejnenými pravidlami.

29. § Výučbu maďarského jazyka – s počtom hodín a na úrovni potrebných na jeho osvojenie – treba zabezpečiť aj v rámci národnostnej výučby.

30. § V takých obciach, kde je obyvateľstvo s materinským jazykom maďarským – alebo iná národnosť – v početnej menšine, výchovu a výučbu detí s maďarským alebo iným materinským jazykom v materinskom resp. sčasti materinskom jazyku treba zabezpečiť v súlade so zákonom.

31. § Štát v rámcoch určených zákonom o centrálnom rozpočte zabezpečí vydávanie učebníc a výrobu učebných pomôcok potrebných pri národnostnej výchove/výučbe.

32. § Kde táto kapitola vyslovuje nariadenia o prehlásení, názore, súhlasnom stanovisku osoby patriacej k národnosti, národnostnej samosprávy a národnostného spolku, treba pod tým rozumieť toto právo výlučne osoby patriacej k dotyčnej národnosti, samosprávy či spolku dotyčnej národnosti.

33. § Počas prípravy a uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa kultúrnej samosprávy národností v súlade s týmto zákonom treba uplatniť osvetové záujmy zodpovedajúce kultúrnej autonómii národností.

34. § Národnostná samospráva – v súlade s pravidlami určenými v príslušnom zákone – sa môže zúčastniť na vykonávaní štátnych a samosprávnych činností súvisiacich s napomáhaním kultúrnej starostlivosti o príslušníkov národností.

35. § ** Pokiaľ právny predpis zabezpečuje národnostnej samospráve právo pripomienkovať alebo vyjadriť súhlas pri rozhodovaní vo veci súvisiacej s národnostnou kultúrnou samosprávou, na vydanie vyhlásenia – pokiaľ to zákon nestanovuje inak – má k dispozícii tridsať dní. Táto lehota – na základe vyhlásenia ktorejkoľvek zo strán adresovanej druhej stane – môže byť jednorázovo predĺžená o ďalších pätnásť dní. Premeškaním lehoty nárok neodvolateľne zaniká. Ak národnostná samospráva nevydá vyhlásenie v stanovenej lehote, druhá strana môže začať administratívne konanie za účelom doplnenia súhlasného vyhlásenia. Trovy konania hradí žalobca.

36. § Národnostná samospráva má právo – v súlade s pravidlami určenými v príslušnom zákone resp. v právnych predpisoch o verejných financiách – na založenie a prevádzkovanie národnostnej kultúrnej inštitúcie, resp. na prevzatie práva prevádzkovania kultúrnej inštitúcie založenej iným subjektom, ako aj vykonávania kultúrnych úloh.

37. § (1) Na požiadanie celoštátnej národnostnej samosprávy prevádzkovateľ inštitúcie je povinný odovzdať žiadateľovi právo prevádzkovania kultúrnej inštitúcie, 75 % činnosti ktorej tvorí plnenie národnostných kultúrnych úloh a aspoň v pomere 75 % uspokojuje kultúrne potreby danej národnosti.

(2) Právo prevádzkovania kultúrnej inštitúcie, ktorá uspokojuje kultúrne potreby viacerých národností, môže byť odovzdaná na základe dohody zainteresovaných celoštátnych národnostných samospráv dohodnutej celoštátnej samospráve.

(3) Príslušným zákonom určené povinné vykonávanie úloh pre obyvateľstvo, ktoré nepatrí k danej národnosti, sú strany povinné zaznamenať formou dohody.

(4) Národnostná samospráva, ktorá prevezme prevádzkovanie inštitúcie, je zodpovedná za účelné fungovanie inštitúcie, za zákonnosť a účelnosť jej činnosti i hospodárenia.

(5) Nový prevádzkovateľ je povinný zachovať stav prevzatej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ zodpovedá za akékoľvek poškodenie stavu prevzatého majetku podľa všeobecných občianskych právnych predpisov.

38. § (1) **** O odovzdaní resp. prevzatí kultúrnej inštitúcie resp. úlohy sa odovzdávajúci – prevádzkovateľ inštitúcie na jednej a príjemca – národnostná samospráva na druhej strane dohodnú prostredníctvom administratívnej zmluvy.

(2) Obsah dohody – v rámci právnych rámcov – určia strany voľne. Cieľom odovzdania resp. prevzatia je, aby obsahová a organizačná kontinuita samosprávneho základného verejného vzdelávania pretrvala a podľa možností sa rozširovala aj pod riadením národnostnej. Dohoda musí obsahovať:

a) úlohy kultúrnej inštitúcie,

b) okruh tých, ktorí sa podieľajú na činnosti kultúrnej inštitúcie,

c) časovú pôsobnosť dohody,

d) najkratšiu otváraciu dobu potrebnú na vykonanie zákonom stanovených úloh kultúrnej inštitúcie,

e) odborné znalosti požadované od osôb podieľajúcich sa na vykonávaní kultúrnej činnosti,

f) personálne, vecné a finančné podmienky riadenia inštitúcie,

g) ustanovenia vzťahujúce sa na zmeny vlastníctva,

h) podmienky vrátenia kultúrnej inštitúcie obecnej samospráve.

*V platnosti od 21. decembra 2017
** V platnosti od 1. januára 2020
*** V platnosti od 1. augusta 2013
**** V platnosti od 19. decembra 2019

Príloha č. 1 k zákonu č. CLXXIX z roku 2011

„V zmysle tohto zákona sa za národnosť považuje: bulharská, grécka, chorvátska, poľská, nemecká, arménska, rómska, rumunská, rusínska, srbská, slovenská, slovinská a ukrajinská.

Sprac. ef, zp

Zdroj: https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=A1100179.TV#lbj0id5c6e

Príspevok z týždňa na týždeň aktualizujeme.