Na odbornej diskusii pre predsedov a poslancov slovenských samospráv 6. marca v Dome pri jazere v Banke predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková predstavila plán organizácie na tento kalendárny rok. Nikto netušil, že o týždeň sa vláda rozhodne schváliť opatrenia proti šíreniu koronavírusu, ktoré prepíšu celý harmonogram na dobu neurčitú. Tieto obmedzenia znemožnili prácu najstaršej a najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku. Ako vidí svoju činnosť v nasledujúcom období ZSM – na to sme sa opýtali R. Egyedovej Baránekovej.

– Ako poznačila pandémia koronavírusu fungovanie a činnosť ZSM?

– Myslím, že to bolo pre každého z nás, bez ohľadu na to, či je vo Zväze alebo nie, ako blesk z jasného neba. Uprostred organizovania členských schôdzí a prípravy na valné zhromaždenie zrazu bol vyhlásený zákaz stretávania. Druhou veľkou znepokojujúcou správou bolo zatvorenie škôl na dobu neurčitú. Keďže vždy na jar mávame celoštátnu súťaž Spievanky a veršovačky, hneď nám bolo jasné, že ich určite neuskutočníme tento polrok. Pandémia koronavírusu nás teda zasiahla viacvrstvovo, absolútne nám znemožnila organizovanie a prípravy, lebo obmedzila možnosť stretávania. Nemám na mysli valné zhromaždenia alebo členské schôdze, ale aj usporiadanie menších podujatí, na ktorých sa schádzali ľudia. Veľmi nám teraz chýba osobný kontakt, ktorý je nenahraditeľný. Každý si uvedomuje neprítomnosť toho, čo bolo pre nás doteraz prirodzené. Podľa mňa sa stane oveľa vzácnejším a v budúcnosti si to možno budeme viac vážiť.

– V tomto čase zvykne zverejniť Verejnoprospešná nadácia ZSM výzvu na podávanie žiadostí o granty na rok 2020. Mali ste už zasadnutie kuratória?

– Mali sme šťastie. Keď sme mali zasadnutie Verejnoprospešnej nadácie ZSM v Jasení, schválili sme výpis. Čakali sme len na vhodnú príležitosť, a na to, keď bude mať Nadácia podpísanú zmluvu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí v sume 100 tisíc eur. Problém nastal vtedy, keď sme ju podpísanú chceli poslať poštou na Slovensko. Podarilo sa nám ju doručiť len oskenovanú cez email. Peniaze sú teda vyčlenené a nasledujúce zasadnutie Nadácie plánujeme online formou, nemienime zmeniť výpis. Beztak uchádzači budú podávať žiadosti o granty, ktoré sa začnú konať až v lete. Uprednostňujeme podujatia zamerané na sčítanie obyvateľstva.

– Mali ste naplánovaných veľa programov na tento polrok. Trebárs prvé regionálne kolo celoštátnych Spievaniek a veršovačiek sa malo konať už 27. apríla v Pišpeku. Čo bude s nimi a ostatnými blížiacimi sa programami?

– Veľa plánujeme, ale naše obľúbené Spievanky a veršovačky môžeme uskutočniť až potom, keď sa rozbehne vyučovanie a žiaci budú v kontakte s učiteľmi. Súťaž by sme neradi odkladali, aj keď sa ju nedá urobiť celoplošne, ako sme to robili doteraz. Nechceli by sme zastaviť túto tradíciu. Kolá sa pravdepodobne uskutočnia v októbri alebo v novembri. Čo sa týka Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku pri jazere v Banke, so starostkou Andreou Tormaiovou sme sa dohodli, že zatiaľ necháme prvý termín. Náhradný je stanovený na 29. august. Rozhodli sme sa pre sobotu, lebo po nedeli sa začína školský rok a preto by bola účasť na festivale komplikovanejšia pre žiakov aj dospelých. Veľa rozmýšľame aj o tom, že na jeseň v Škole v prírode deťom a ich učiteľom vymedzíme čas na to, aby sa mohli pripravovať na súťaž Spievnaky a veršovačky. Ďalším naším nápadom je, že v Poznaj svoje korene by sprevádzajúci slovenčinári mali aspoň každý deň jednu hodinu priestor učiť deti podľa osnov zo slovenského jazyka pre daný ročník. Ďalšia zmena možno bude v tom, že namiesto piatich turnusov v tomto roku uskutočníme len štyri.

– Podľa vás, kedy sa ľudia odhodlajú ísť nebojácne do spoločnosti a bez strachu zúčastniť sa podujatí?

– Podľa mňa tento vírus zmenil niečo v nás. Základné hodnoty, ako aj rebríček hodnôt určite dostal iný zmysel. Nemyslím si, že ľudia sa budú báť stretávať sa, otázkou zostáva, či sa opäť budú vedieť bezstarostne tešiť životu alebo každodenným veciam, ako doteraz. Musíme sa znova naučiť, že je prirodzené ísť von na ulicu alebo stretnúť sa, porozprávať sa a opäť organizovať, plánovať. Budeme sa musieť snažiť vrátiť sa k tomu, čo bolo našou súčasťou a nesmieme dopustiť, aby sme na to zabudli alebo vypúšťali z našich životov. Bez nich by sme schudobneli.

– ZSM bol medzi prvými, ktorý hneď po prvých náznakoch prítomnosti vírusu v krajine vyzýval ľudí na zabezpečenie alebo ušitie si ochranných rúšok na tvár. Odkiaľ prišiel nápad?

– Je to poslanie našej organizácie, ale aj môjho osobného presvedčenia. Obsahom a predmetom občianskych organizácií je každodenný život, radosti i starosti a všetko, čo sa nás týka. Teraz každému z nás starosť robí epidémia. Snažíme sa s ňou nejakým spôsobom vyrovnať, ale ide o úplne novú situáciu. Nemohli sme sa tváriť, že ľudia, je tu epidémia a popasujete sa s ňou ako chcete. Sme si vedomí toho, že život ide ďalej, ale už nie tak ako doteraz. Mnohokrát žiadame pomoc my, či už ide o valné zhromaždenie alebo pri iných podujatiach. Teraz bol rad na nás, a preto som napísala ten list adresovaný nielen vedúcim a aktivistom alebo pobočkám ZSM, ale aj tým, ktorí dlhodobo spolupracujú s nami. Vychádzala som zo skúseností, lebo žijem blízko hraníc, v Šalgótarjáne, a mám možnosť sledovať slovenskú televíziu. Slovensko každý deň prináša nové správy, v ktorých ustavične pripomína, aby ľudia nosili rúška. Napríklad mesto Banská Bystrica bolo medzi prvými, ktoré nástup na miestnu hromadnú dopravu dovolilo len v rúškach. Štát tiež rýchlo konal, rozbehlo sa zabezpečovanie rúšok, ale našli sa aj súkromné osoby, ktoré namiesto vyšívania krojov sa neodkladne pustili do šitia ochranných masiek na tvár. Medzi nimi boli aj folkloristky, ako napríklad vedúca predajne Detvianske ľudové umenie Iveta Smileková alebo Andrea Šuleková z Hriňovej. Rúška potom dali do košíkov k pultu a každý si mohol zobrať. Pokladám to za veľmi ľudský prístup. Dokonca vláda Slovenskej republiky, ako aj prezidentka v televíznych prenosoch a programoch vystupujú len v rúškach. V Maďarsku vtedy nič také nebolo. Myslím si, že pred niekoľkými dňami už aj tu začali situáciu brať vážnejšie. Teraz už každá obec alebo mesto sa snaží obyvateľov ochrániť. Ja som list písala približne pred mesiacom, v predstihu. Až teraz sa dostávajú tieto rady do povedomia občanov v krajine. Som na to hrdá, že sme včas zareagovali. Keďže mnohokrát aj ZSM prosí o pomoc pre úspešnú činnosť, aj my musíme pomôcť v ťažkých časoch, pomáhať si navzájom.

– Aký mal koronavírus dopad na váš osobný život? Ako prebiehali veľkonočné sviatky u vás?

– Som veľkým zástancom ľudových tradícií. Maľovanie vajíčok a výzdoba bytu na Veľkú noc boli u mňa akýmsi rituálom. Na stole nikdy nechýbali veľkonočná šunka, vajíčka a všetko, čo k nim patrí. Veľká noc bola aj časom stretnutí, lebo v apríli majú naši viacerí rodinní príslušníci narodeniny. V tomto roku som izby ako-tak vyzdobila, ale na maľovanie vajíčok som nemala inšpiráciu, ani motiváciu. Osobné tradície teraz u nás doma išli skoro na vedľajšiu koľaj a Veľkú noc sme brali s odkazom, aby sme ju v rodine prežili zdraví a tešili sa z toho, aby ľudia boli v poriadku, aby sa ten vírus nešíril, a aby sme sa z neho rýchlo vyliečili.

– Čo by ste odkázali do ďalšieho obdobia Slovákom v Maďarsku a našim čitateľom?

Všetkým nám by som priala, aby bol koniec tejto epidémie, aby bolo čím menej strát. Nepoviem, že to rýchlo prebolí, prebolievať bude veľmi dlho, ale aby sme sa s tým naučili žiť, aby sme sa viac tešili z toho, čo máme, aby sme si vážili všetko, čo bolo doteraz samozrejmosťou, považovali za dar a opatrovali, akoby bolo najvzácnejšie. Aj doteraz sme veľmi veľa zvládli spolu, prekonali sme ťažké obdobia. História o tom vie svoje. Nebude to ľahké ani teraz, ale keď všetci budeme chcieť, tak som absolútne presvedčená o tom, že toto obdobie určite prekonáme.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák

Foto: archív

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.