Maďarský parlament prijal 16. júna návrh o modifikácii národnostného zákona, čím sa rozšírili možnosti národností žijúcich v Maďarsku. O podrobnostiach informovali médiá štátny tajomník zodpovedný za cirkevné a občianske vzťahy Miklós Soltész a nemecký parlamentný poslanec a predseda parlamentného Výboru pre národnosti Imre Ritter. Modifikácie sa týkajú takmer 50 paragrafov, väčšinou sa vzťahujú na fungovanie a práva národnostných samospráv, národnostného školstva a oblasti národnostnej kultúry.

Poslanec Imre Ritter na tlačovej konferencii v budove Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku okrem iného uviedol, že pre národnosti tento zákon je v istom zmysle taký istý, ako pre krajinu základný zákon. Spomedzi modifikácií vyzdvihol tú, ktorá reguluje právo na súhlas a názor národnostných samospráv. Ako uviedol, táto oblasť spôsobuje problémy prakticky už 25 rokov, keďže sa ju nepodarilo skoncipovať tak, aby bola jasná a jednoznačná. Za ďalší, dlhotrvajúci a pálčivý problém označil potrebu doplnkovej národnostnej výchovy v obciach, kde počet detí nedosahuje potrebnú výšku pre vznik osobitnej skupiny v škôlke. Týka sa to najmä menších národností. Modifikáciou zákona sa možnosť a definícia školskej doplnkovej národnostnej výchovy dostala aj do národnostného, aj do školského zákona. Po vážnych diskusiách a súdnych konaniach modifikovaný zákon jednoznačne reguluje aj to, že do národnostnej činnosti možno zahrnúť aj základnú umeleckú činnosť, a teda v súlade s tým je potrebné poskytnúť normatívu a podporu inštitúciám, ktoré vykonávajú takúto činnosť. I. Ritter dodal, že v ten deň okrem modifikácie národnostného zákona parlament prijal ďalšie zákony, pri ktorých sa zohľadnili národnostné aspekty, takými sú školský zákon a zákon o pracovníkoch v kultúre. Ako zdôraznil, prijatím týchto modifikácií sa debata neskončila, keďže sa vo viacerých otázkach nepodarilo nájsť riešenie prijateľné pre všetky strany.

Štátny tajomník Miklós Soltész v prvom rade poďakoval národnostiam za pomoc pri viac ako ročnej príprave novely zákona a za spoluprácu v uplynulom období, okrem iného za plynulú realizáciu maturitných skúšok v čase pandémie a za pochopenie rozhodnutia vlády o zrušení niektorých súbehov. V súvislosti s tým informoval, že vláda sa napokon rozhodla preskupiť finančné prostriedky na organizovanie táborov v sume 400 miliónov forintov, o čom už dostali celoštátne národnostné samosprávy osobitné informácie.

„Navrhovateľom novely národnostného zákona bola národnostná komunita. To svedčí o dôvere a dobrej spolupráci, dialógu medzi vládou a národnosťami,“ vyhlásil štátny tajomník v súvislosti s novoprijatým zákonom. Zákon označil za jedinečný, svedčí podľa neho o tom, že v Maďarsku sa Maďari a národnosti po schválení Trianonskej mierovej zmluvy naučili spolu žiť a toto spolužitie môže byť príkladom pre ostatné, najmä pre okolité štáty, kde žije maďarská komunita v menšine.

Ako dôležitý bod v modifikáciách označil potláčanie tzv. etnobiznisu. „Ten, kto za tridsať rokov nedokázal nájsť svoje národnostné korene, nech sa nesnaží všelijakými trikmi narúšať život národnostnej komunity,“ vyjadril sa štátny tajomník. Podľa skúseností sú takí, ktorí zacítia vôňu peňazí, a snažia sa dostať do blízkosti určitých národnostných komunít bez toho, aby do nich patrili, povedal štátny tajomník už v rozhovore pre Kossuth Rádió nasledujúce ráno. Za ďalšiu dôležitú modifikáciu označil to, že vláda dáva národnostiam do vlastníctva tie vzdelávacie inštitúcie, ktoré prevádzkujú. Ako vyzdvihol, v okolitých krajinách niet príkladu na podobné možnosti. „Dôverujeme národnostným komunitám, že, samozrejme, s podporou štátu, sú schopné udržiavať tieto inštitúcie, a tým môžeme byť príkladom pre susedné krajiny, aby ani tam sa nebáli dať do rúk základné práva tamojším maďarským komunitám.“ Dodal, že ak niektorá komunita z hocijakého dôvodu nemôže vyriešiť udržiavanie školy, tak nehnuteľnosť dostane naspäť do vlastníctva štát alebo miestna samospráva.

Štátny tajomník zdôraznil, že ide o tzv. kardinálny zákon, to znamená, že ho prijala dvojtretinová väčšina poslancov parlamentu.

Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik sa pre nás vyjadril, že práca s prijatím týchto modifikácií sa nekončí, lebo zostalo niekoľko otázok, ktoré čakajú na riešenie. Najviac problémov sa vyskytuje v súvislosti s hospodárením miestnych národnostných samospráv. „V podstate sme sa snažili navrhnúť také zmeny, ktoré by uľahčili hospodárenie národnostných samospráv a vyúčtovanie rôznych podpôr, bohužiaľ, tieto návrhy neprešli. Potom sme to skúsili cez budúcoročný rozpočtový zákon, tam by sme chceli uviesť naše návrhy, ani tam to pravdepodobne neprejde.“ Totiž podľa parlamentného hovorcu najčastejšie problémy, ktoré majú súčasné národnostné samosprávy, už nevyplývajú z toho, že chcú využívať svoje práva, ale z toho, že jednoducho nemajú aparát na ekonomickú činnosť, a nemajú možnosť tak narábať so svojimi peniazmi, ako by si to želali. Samosprávy musia minúť svoje peniaze vždy do 31. decembra, nemôžu si tak vytvárať rezervy, a podpory musia vyúčtovať na tri rôzne miesta. „Ak nefunguje dobre spolupráca s miestnou samosprávou, tak národnostné samosprávy pociťujú túto prácu ako veľkú záťaž, ale keď dohoda, ktorá by mala byť podpísaná medzi oboma samosprávami, sa dodržiava, a ľudia sú otvorení, tak by to nemal byť problém. Chápem, že stále menej ľudí robí v samosprávnych kanceláriách, ale úlohy súvisiace s hospodárením predsa len oni to majú vykonávať za nás, za naše samosprávy.“ Parlamentný výbor už tretí rok sa snaží presadzovať tie zmeny, ktoré by uľahčili prácu samosprávam.

(kan)

Foto: autorka