Slovenskí krajania, predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky a hostia sa stretli pri základnom kameni potenciálneho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke na sviatočnom nedeľnom predpoludní 5. júla – Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

Od roku 1994 sa 5. júla na Deň sv. Cyrila a Metoda, solúnskych bratov a vierozvestcov, ktorí na historickú Veľkú Moravu, a teda aj na súčasné územie našej materskej krajiny, priniesli vzdelanosť a písomníctvo, priestor jedného z najstarších mestských parkov v strednej Európe stáva nielen symbolom úcty k našej histórii, ale aj výrazom vďaky generáciám zahraničných Slovákov. A tak aj v tomto roku sa tu v sviatočných chvíľach zvítali Slováci z Českej republiky, Kanady, Maďarska, Rakúska, Srbska a Ukrajiny, ku ktorým sa pridružili aj ich priatelia a známi zo Slovenska. V rámci slávnostnej pripomienky ich v bezmála hodinovom programe, počas ktorého harmonizovali myšlienky rečníkov s hudobnými vystúpeniami interpretov – folkloristov (tentoraz trojice vojvodinských rodákov), všetkých privítal Peter Prochácka, od 1. júla 2020 poverený vládou SR riadením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).

Ešte pred ním moderátor programu Ľudo Pomichal z ÚSŽZ takmer polstovku prítomných účastníkov pripomienkovej slávnosti uviedol do atmosféry podujatia myšlienkovým posolstvom, v ktorom vyzdvihol najmä aspekt motivácie potrebnej súdržnosti našich krajanov v slovenskom svete s ich materskou krajinou – Slovenskom. Okrem iného akcentoval dôležitosť a osobitosť priestoru, v ktorom sa každoročná slávnostná stretávka uskutočňuje: „V scenérii symbolov dotvárajúcich v príbehu troch storočí atmosféru nášho stretnutia, žiada sa vyjadriť kontinuitu neľahkej cesty, ktorou – hnaný večitou túžbou po jazykovej a národnej identite, štátnosti i slobode mysle, slova aj vyznania, ako aj medzinárodného uznania, prešiel slovenský národ. Tak na území našej súčasnej vlasti, ako aj mimo jej historických i súčasných hraníc,“ predoslal moderátor, pričom podčiarkol, že „v tomto duchu posolstvo sochy poeta Janka Kráľa, horlivca za slovenskú reč, slobodu a svojbytnosť nášho národa v revolučných rokoch 19. storočia, pylón architektonicky pôsobivého Mosta Slovenského národného povstania, nesúceho meno jedného z najvýznamnejších prejavov odhodlania slovenského národa v celej jeho modernej histórii, v kontexte mramorového monolitu z Tardošského lomu – daru Slovákov z Maďarska, ležiaceho tu od roku 2000 a pripomínajúceho prináležitosť všetkých krajanov vo svete k Slovensku – sprítomnením neľahkej púte generácií Slovákov doma i vo svete skutočne tak aj vyznievajú.“

V ich trojjedinosti možno vnímať aj krehké poznanie významu našej spoločnej súdržnosti dnes. Aj v akokoľvek pragmatickom usporiadaní spoločného európskeho domu či voľného pohybu naprieč svetom, neslobodno strácať zo zreteľa význam našej štátnej nezávislosti, národnej identity, dedičstva predkov, hrdosti na rodnú reč a kultúru, tradície. Na všetko to, čo je pre nás príznačné a čím vieme svet zaujať tu, v našej domovine medzi Tatrami a Dunajom. Aj preto v dynamike spoločensko-politického pohybu, aj s prihliadnutím na aktuálnosť riešenia rôznych problémov viažucich sa k inak úspešnému príbehu Slovenskej republiky a jeho občanov doma aj za hranicami, je v celom našom spoločnom úsilí – a programové vyhlásenie súčasnej vlády to zdôrazňuje – aj priama ľudská i inštitucionálna prepojenosť, nastavenie moderného dynamického vzťahu krajanských organizácií a spolkov vo svete s materskou krajinou, teda starostlivosť, podpora a náležitý permanentný záujem Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

V konkrétnych prímeroch, výzvach, podnetoch, pripomienkach a aj kriticky zameraných reálnych apeloch túto tému rozšírili aj štyria rečníci, Peter Prochácka, poverený riadením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ako aj správca Nadácie národného pamätníka slovenského vysťahovalectva Claude Baláž.

Naši krajania oduševnení láskou k vlasti svojich predkov či k svojej niekdajšej domovine vytvárajú svoje malé, ale nepochybne obdivuhodné dejiny zahraničných Slovákov. Preto im vzdávame vďaku i obdiv, sú nedeliteľnou súčasťou nášho slovenského sveta. Tieto a podobné myšlienky sa prelínali v príhovoroch spomínaných rečníkov, pričom všetci bez rozdielu konštatovali, že napriek postupne aj finančne posilňovanej a tematicky mnohostrannejšej podpory našim krajanom v slovenskom svete, zostáva Slovenská republika vo viacerých oblastiach ešte dosť dlžná slovenskej diaspóre v zahraničí v porovnaní so systémovou podporou, akú prejavujú štáty porovnateľné so Slovenskom.

Prirodzene, že mnohé z týchto apelácií i kritických postrehov s cieľom naznačiť aj možnosti novej stratégie politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom, si so záujmom, okrem popredných predstaviteľov slovenských menšín z Českej republiky, Maďarska, Srbska či Ukrajiny, vypočuli aj hostia podujatia z vládnych a rezortných inštitúcií SR. Pre úplnosť pripomeňme, že medzi hosťami slávnostnej pripomienky boli generálny riaditeľ sekcie ministra Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Michal Kottman, štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Vladimír Dolinay, prvá vicestarostka mestskej časti Petržalka Lýdia Ovečková a ďalší.

K významným hosťom z radov krajanov už tradične patrili parlamentný hovorca Slovákov v maďarskom Národnom zhromaždení Anton Paulik, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Združenia pilíšskych Slovákov z obce Mlynky Marta Demjénová, predstavitelia slovenských samospráv Budapešti a dvoch obvodov hlavného mesta Maďarska, ako aj pilíšskej obce Senváclav, významná krajanská aktivistka z Ukrajiny Valéria Balanko a ďalší, vrátane popredných slovenských folkloristov z Českej republiky (Vlastimil Fabišik) a Srbska (Katarína Mosnáková Bagľašová, Ivan Slávik, Ondrej Druga), ako aj interpreta obľúbených melódií populárnej hudby či operiet Jozefa Ivaškuz Rakúska.

Práve posledne menová trojica sa postarala o spríjemnenie atmosféry podujatia potechou pre ucho, oko i dušu, keď zanôtila nádherné a írečité slovenské ľudové piesne: Idem, idem, lebo misím..., Tam ďaleko, za horami..., aby v závere podujatia, po tom, čo oficiálni hostia poctili pamiatku našich krajanov položením vencov a kytíc kvetov k 4,5-tonovému monolitu z Tardošského mramoru, dali záverečnú umeleckú bodku za podujatím emotívnym vyznaním prostredníctvom pôsobivej piesne Slovensko moje, otčina moja...

Ešte predtým moderátor pripomienkového podujatia sa v mene všetkých prítomných obrátil s ďakovnou rečou na jeho excelenciu veľvyslanca Jána Varša, ktorý stál na čele ÚSŽZ od 1. októbra 2015 a so svojou misiou predsedu ÚSŽZ, ako aj s dlhoročným pôsobením v diplomacii Slovenskej republiky, sa rozlúčil 1. júla tohto roku.

Malá Lilika zo Santova bola najmladšou účastníčkou nielen delegácie Združenia pilíšskych Slovákov na Pamätnom dni zahraničných Slovákov v Bratislave, ale aj celej oslavy, a očividne sa tam cítila veľmi dobre. Jej rodičia boli šťastní, že v tomto roku sa mohli zúčastniť na oslave pri pamätnom kameni slovenských vysťahovalcov, lebo pre nich je veľmi dôležité, aby aj ich dcéra poznala svoje korene. Lilikin otec, hudobník Čaba Lampert z Mlynkov, pre ktorého bolo vždy samozrejmosťou, že so svojimi rodičmi komunikoval po slovensky, je zvlášť hrdý na to, že Lilika už teraz má rada slovenskú ľudovú hudbu, a nikdy ho nezabudne upozorniť, keď vystupuje so svojou kapelou, aby zahrali aj jej najobľúbenejšiu slovenskú pesničku „Icom-picom...”

Oslava bola aj v tomto roku dôstojná a napriek pandémii sa na nej zúčastnili Slováci z viacerých krajín. Pre nás je vždy dobrý pocit stretnúť sa tu s ľuďmi, ktorí prichádzajú z rôznych krajín, a predsa s nimi môžeme komunikovať v našej materinskej reči, ktorí poznajú tie isté slovenské piesne, a s ktorými tu pri pamätnom kameni našich predkov v hlavnom meste našej materskej krajiny vždy nájdeme nejaké osobitné puto, ktoré nás spája nielen v našej spoločnej minulosti, ale bude nás spájať aj v budúcnosti. Delegácia z Pilíša položila veniec v mene Združenia pilíšskych Slovákov, Maďarsko-slovenského obchodného a informačného centra Obchodnej komory Peštianskej župy a Slovenskej samosprávy Senváclavu.

V závere slnečného predpoludnia sme si zaželali príjemné prežitie krásnej sviatočnej nedele s pozdravom Dovidenia v Sade Janka Kráľa o rok!

Marta Demjénová, Ľudo Pomichal – uszz.sk

Foto: MD, ĽP

https://www.uszz.sk/sk/stranka/4932/krajania-slavili-pamaetny-den-zahranicnych-slovakov-na-tradicnej-pripomienke-v-sade-janka-krala-v-petrzalke