Autori najväčšieho slovníka anglického jazyka každoročne vyberajú jedno slovo, ktoré by malo najviac charakterizovať odchádzajúci rok. Buď ide o úplne nový výraz, alebo o slovo, ktoré v predchádzajúcom období nebolo tak frekventované.

Ako sme sa prednedávnom mohli dočítať, výbor sa ťažko rozhodoval, lebo tento rok nám priniesol také celosvetové zmeny, že takýchto slov, nových výrazov bolo oveľa viac, ako hocikedy pretým. A navyše ich výskyt v spoločenskom živote tiež vraj bol veľmi podobný. Článok o dilemách členov výboru uviedol len niekoľko príkladov, ako pandémia, rúško, koronavírus, Covid-19, či lockdown. Napokon sa predsa dohodli na tom poslednom, čiže slovo roka 2020 je v angličtine lockdown – pozastavenie, plošná uzávera či karanténa.

Nie je to inak ani doma, v Maďarsku, či na Slovensku. Aj náš tohtoročný život bol poznačený novým koronavírusom, ochranou proti pandémii, zodpovedným prístupom k nej. Pritom začiatok roka bol ešte sľubný. Konečne som dostal menej sťažností na to, že podpory prichádzajú pomaly, plánované programy slovenských inštitúcií a samospráv sa rozbiehali, no a po minuloročných komunálnych voľbách som mal možnosť stretnúť sa s novozvolenými primátormi niektorých miest, ktoré sú z pohľadu slovenskej národnosti dôležité.

Koncom februára však začali prichádzať tragické správy najprv z Číny, potom aj z iných kútov sveta. Pandémia sa začala rýchlo šíriť a vlády pristúpili k obmedzeniam vo všetkých krajinách sveta. Bolo to tak aj u nás, keď od marca sa krajina prakticky uzavrela, školy a pracoviská prešli na tzv. home office, obchody boli otvorené len obmedzene a reštaurácie, bary, či iné miesta spoločenských podujatí boli pozatvárané. Vládnym nariadením boli zasadnutia samospráv zrušené, spoločenské programy zakázané.

A predsa. Ako si rekapitulujem rok 2020, vidím, že napriek ťažkostiam a nevypočítateľným podmienkam sme fungovali, dosiahli sme aj isté úspechy, čiže prežili sme viac-menej úspešne prvú a čiastočne aj druhú vlnu pandémie.

Moja parlamentná práca

Rád by som vyzdvihol fakt, že napriek všeobecným obmedzeniam parlament Maďarska počas prvej a druhej vlny pandémie pracoval. Uskutočnili sa plenárne zasadnutia, dokonca množstvo predložených návrhov nových zákonov, či počet predložených novelizačných návrhov tak v jarnom, ako aj v jesennom období lámalo rekordy. Takže aj Výbor národností v Maďarsku pracoval naplno, i keď na jeho zasadaniach sa niektorí členovia zúčastnili len sprostredkovane.

Nebudem vymenovávať všetky prerokované a prijaté nové zákony. Ani predložené a tiež prijaté modifikačné návrhy rôznych právnych predpisov. O tých, ktoré sa nás najviac týkali, som napísal aj vo svojich zápiskoch, a koniec koncov, sú zverejnené aj na rôznych webových stránkach. Spomeniem len tie najdôležitejšie, ktoré najviac ovplyvňujú národnostný život v Maďarsku.

V rámci jarného zasadnutia, pri novele školského zákona sme zabránili negatívnym dopadom pre národnosti a vrátili sme do platného znenia zákona všetky národnostné aspekty, ktoré pri predchádzajúcej novele boli z neho vyradené. Taktiež sme dosiahli, aby po zmene pracovného zaradenia pracovníkov kultúrnych inštitúcií zamestnanci našich ustanovizní nezostali mimo zvýšenia platu pre túto oblasť. Pri sporoch o čase a organizovaní maturít sme sa postarali o to, aby boli zohľadnené aj naše špecifické nároky, aby žiaci národnostných stredných škôl mohli tiež úspešne dokončiť svoje štúdium.

Jarné obdobie plenárneho zasadnutia ukončilo prijatie dvoch dôležitých zákonov. Jeden z nich bol národnostný zákon, o procese jeho novely som pravidelne informoval čitateľov Ľudových novín. Teraz, celkovo by som napísal k tomu len toľko, že vďaka tejto rozsiahlej modifikácii sa zákon stal prehľadnejším, použiteľnejším a obsahovo, z pohľadu predovšetkým národnostných samospráv, aj lepším. Pritom by som dodal, čo sme pri prijímaní novely aj ako výbor zdôraznili, nemusí byť isté, že v tomto volebnom období táto novela bola posledná. Naďalej hľadáme možnosti, ako by sme mohli ešte vylepšiť aktuálny obsah zákona.

Druhý dôležitý zákon pred plénom posledného jarného zasadnutia bol zákon o budúcoročnom rozpočte. Aj napriek tohtoročným neblahým hospodárskym dôsledkom pandémie sa nám podarilo o niečo zvýšiť finančné rámce, ktoré zabezpečujú chod našich spoločenských organizácií, národnostných inštitúcií a národnostných samospráv. Zvýšenie sa týka predovšetkým financovania štipendijného systému pre študentov národnostných odborov pedagogických fakúlt, zabezpečenia finančného zázemia národnostného príplatku národnostných pedagógov a niektorých veľkých investícií rôznych komunít. Myslím si, že i tu sme dosiahli pomerne slušné kompromisné riešenia, aj vzhľadom na hospodársky pokles v našej krajine.

V jesenných mesiacoch poslanci v parlamente naďalej pracovali veľmi intenzívne, riešili množstvo nových návrhov zákonov. Spomedzi nich by som spomenul len dva. Prvý z nich je zákon o modifikácii niektorých zákonov v súvislosti s úradnými registrami a elektronickou verejnou správou, kde stanovisko národnostného výboru som prezentoval tak vo všeobecnej rozprave, ako aj v rámci druhého čítania. Tu som poukázal na dôležitosť poskytnutia práva používať národnostné mená v elektronických podobách osobných dokumentov.

Druhý spomenutý zákon je tiež modifikácia pomerne veľkého množstva zákonov v súvislosti s novelou vysokoškolského zákona. Tu sme sa snažili o to, aby sa nedostali do rôznych zmenených zákonov obmedzenia národnostných práv, a na druhej strane, aby sa pri zavedených novinkách nezabudlo na nás, na národnostných občanov tejto krajiny.

Mimoparlamentné aktivity

Obmedzenia zavedené v marci 2020 narušili normálny chod nášho spoločenského života. Hoci v prvých mesiacoch roka som sa mohol zúčastniť na niekoľkých podujatiach, alebo aj dôležitých stretnutiach, od marca boli akcie väčšinou zrušené. Vážnosť situácie som si uvedomil až vtedy, keď na základe rozhodnutia vlády boli zrušené podpory pre naše tábory, a keď predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku vyhlásila, že tohto roku sa neuskutoční naša najväčšia komunitná slávnosť, Deň Slovákov v Maďarsku. Tábory potom, po uvoľnení niektorých obmedzení, aspoň na území Maďarska sa mohli uskutočniť, avšak oslavy plánované na Deň Slovákov v Maďarsku sa nedali nahradiť. Myslím si, že to bola najväčšia strata tohto roka, veď prvýkrát od ustanovenia nášho sviatku sme nemali možnosť sa stretnúť na celoštátnej úrovni.

Počas letných mesiacov sa však aj napriek ťažkostiam konalo niekoľko dôležitých podujatí, ktorých som mal možnosť sa zúčastniť. Vyzdvihol by som len jedno, Deň Slovákov v zahraničí, usporiadaný v Bratislave. Ani táto spomienková akcia nemohla byť zorganizovaná vo forme a s obsahom, na aký sme si zvykli, ale aj tak bolo dôležité, že poskytla možnosť stretnúť sa aj s predstaviteľmi slovenských komunít z iných krajín.

Tiež v tomto období sme rokovali viackrát tak s predstaviteľmi maďarskej, ako aj slovenskej vlády o možnostiach rekonštrukcie bývalého kostola peštianskych evanjelikov na Rákócziho triede. Tieto rokovania síce trvali už roky, avšak vždy boli zastavené, lepšie povedané prerušené pre nie vždy známe dôvody. Teraz, aj napriek tomu, že na jar sa uskutočnili parlamentné voľby na Slovensku, sme sa dostali do poslednej fázy, a ku koncu roka to môžeme vysloviť aj ako fakt, že proces sa začal, už sa nedá vrátiť, takže je už iba otázka času, aby naše kultúrne inštitúcie získali svoje dôstojné miesto v centre Budapešti.

Treba pripomenúť, že záujem o návštevu budovy parlamentu vďaka mne stúpa, ako aj čoraz viacerí sa obracajú na mňa o pomoc pre svoje rôzne iniciatívy. K tomu by som dodal len toľko, že čo je v mojich silách, to urobím vo všetkých takýchto prípadoch. Samozrejme, najviac konzultujem s predsedníčkou CSSM, avšak som pripravený spolupracovať aj s miestnymi organizáciami, inštitúciami, či samosprávami.

Kontakty s materskou krajinou

Ako som už vyššie spomínal, prednedávnom sa uskutočnili parlamentné voľby v našej materskej krajine, na Slovensku. Taktiež bola zvolená za hlavu štátu nová prezidentka Zuzana Čaputová. A ako to už býva, po voľbách novozvolení predstavitelia najvyššej štátnej moci Slovenska navštívili svojich susedov, a to na druhom mieste, po návšteve v Českej republike, aj Maďarsko. Mal som tú česť, že som mohol byť prítomný tak na stretnutí prezidentky SR Zuzany Čaputovej a predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána, ako aj na stretnutí predsedov dvoch parlamentov a predsedov oboch vlád.

O týchto stretnutiach som tiež písal vo svojich zápiskoch. Všeobecne by som ich hodnotil ako veľmi otvorené a sľubné, čo do neďalekej budúcnosti naznačuje pokojné maďarsko-slovenské diplomatické vzťahy. Samozrejme, môže to mať pozitívny vplyv aj na náš život, na pokojný vývoj našej komunity.

Okrem najvyšších predstaviteľov politického života Slovenska som mal možnosť zoznámiť sa aj s novovymenovaným predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom Jánom Pilipom. Rád by som dodal, že pracovné aj osobné vzťahy s jeho predchodcom, Jánom Varšom boli taktiež veľmi dobré. Pevne verím, že to tak zostane, a napriek dočasným ťažkostiam v kontaktoch so zahraničím, budeme spolupracovať úspešne.

Ako z napísaného možno vidia aj čitatelia Ľudových novín, napriek obmedzeniam, napriek protipandemickým opatreniam ani odchádzajúci rok 2020 nebol prázdny. A pochopia, že nezávisle od osoby aktuálneho hovorcu Slovákov v parlamente Maďarska je dôležité mať v najvyššom volenom zbore aspoň takéto zastúpenie. Dúfam, že som svojimi aktivitami využil všetky možnosti dané touto funkciou, a moje úsilie budú aj čitatelia hodnotiť ako pozitívny krok vpred v oblasti zastupovania záujmov našej slovenskej komunity.

Anton Paulik

Foro: archív