Vyšehradská skupina (V4) je neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín – Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľskej republiky. Ide o členské krajiny Európskej únie (EÚ) a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám, majú spoločnú históriu, kultúru a geografické postavenie. Cieľom V4 je nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky, regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce. Nápad vytvorenia skupiny vznikol po páde komunistickej totality. Po roku 1989 sa tri stredoeurópske krajiny rozhodli pre užšiu spoluprácu s cieľom zaradiť sa späť do Európy.

Stretnutie troch panovníkov – 1335

K podpísaniu Vyšehradskej deklarácie došlo 15. februára 1991 vo Vyšehrade. Názov mesta sa do dejín medzinárodnej diplomacie prvýkrát dostal v októbri či novembri roku 1335 usporiadaním veľkého stredoeurópskeho kongresu. Uhorský kráľ Karol I. Róbert pozval na rokovanie českého kráľa Jána Luxemburského a poľského panovníka Kazimíra III. Veľkého. Prítomné boli viacerí poľské, sliezske a nemecké kniežatá, ako aj zástupcovia Rádu nemeckých rytierov. Veľkým diplomatickým úspechom rokovania bolo zmierenie českého a poľského kráľa a uzavretie formálnej trojkoalície. Na kongrese vyriešili nielen česko-poľský spor o pohraničné oblasti, ale dohodli sa aj v dôležitých hospodárskych otázkach, týkajúcich sa všetkých troch štátov. Prispeli k regulácii prepravy tovaru po obchodných cestách, aby neutralizovali straty pochádzajúce z práva Viedne pozastavovať tovar. Všetky tri štáty sa navzájom objavili ako spoľahliví spojenci a týmto získali taký hospodársky a vojenský potenciál, že mohli žiť v pokoji a mohol sa v nich začať vnútorný rozkvet. Obrovský rozvoj nastal v priemysle a vo všetkých oblastiach hospodárstva. Vyšehradskou zmluvou sa teda v 14. storočí začala úspešná spolupráca v otázke zahraničnopolitických a ekonomických vzťahov týchto troch stredoeurópskych kráľovstiev.

Historický okamih – 1991

Po 656 rokoch sa malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja opäť mohlo tešiť medzinárodnej pozornosti. Odvolávajúc sa na spomínané historické stretnutie kráľov v roku 1991 prezident Maďarskej republiky Árpád Göncz zvolal na Vyšehrad prezidentov a premiérov Poľska a Česko-Slovenska. Stretnutie naznačovalo, že maďarská vláda je iniciátorom regionálnej spolupráce. Vyšehradskú deklaráciu podpísali česko-slovenský prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský predseda vlády József Antall. Účelom bolo obnovenie štátnej suverenity, eliminácia pozostatkov totalitného systému, vybudovanie parlamentnej demokracie, vytvorenie moderného trhového hospodárstva a plné zapojenie do európskeho politického, bezpečnostného, hospodárskeho a právneho systému. Zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 31. decembra 1992 a jej rozdelením k 1. januáru 1993 na dva samostatné subjekty sa pôvodná Vyšehradská trojka rozšírila na štvorku. Ciele, ktoré si V4 vytýčila, sa naplnili a štáty začali hľadať nové spoločné ciele.

Revitalizácia a nové spoločné ciele – 1998 – 2020

V roku 1998 došlo k revitalizácii pôsobenia V4. V máji 1999 boli prijaté dokumenty Obsah vyšehradskej spolupráce a Spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín V4, ktoré zakotvili prehĺbenie spolupráce vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a vzájomnú podporu pri integrácii do európskych a euroatlantických štruktúr. Základné ciele prvej dekády boli naplnené úspešnou realizáciou spoločensko-ekonomickej transformácie, prehlbujúcou sa regionálnou spoluprácou a ich integráciou do NATO a EÚ. V roku 2000 vznikol z iniciatívy Slovenska Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý je dosiaľ jedinou inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Prostredníctvom kultúrnych, výskumných a vzdelávacích projektov, grantov či výmenných pobytov podporuje spoluprácu medzi občanmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími inštitúciami v rámci krajín V4, ako aj v ďalších štátoch strednej a východnej Európy. Z prostriedkov bolo doposiaľ vyplatených okolo 2400 štipendií a podarilo sa podporiť realizáciu takmer 6 tisícov projektov mimovládnych organizácií. Predsedovia vlád krajín prijali v máji 2004 Kroměřížsku deklaráciu, v ktorej zdôraznili význam pokračovania vyšehradskej spolupráce v nových podmienkach po vstupe do EÚ a NATO a zároveň v nej boli definované nové priority V4 pre ďalšiu etapu jej vývoja. V roku 2016 sa V4 podarilo vytvoriť historicky prvú spoločnú bojovú skupinu použiteľnú aj pre účely NATO a EÚ.

30 rokov úspešnej existencie a plní plánov – 2021

30. jubilejné rokovanie Vyšehradskej skupiny sa konalo 9.-10. februára v rezidencii poľského prezidenta na polostrove Hel. Išlo o náhradný termín, pôvodne sa summit prezidentov krajín V4 mal uskutočniť na jeseň minulého roka. Po oficiálnych ceremóniách s vojenskými poctami, ktorými poľský prezident Andrzej Duda privítal ako prvého svojho českého kolegu Miloša Zemana, následne slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú a maďarského partnera Jánosa Ádera, sa konalo plenárne rokovanie. Prezidenti diskutovali o tom, čo sa krajinám za tridsať rokov spolupráce podarilo, o vzájomnej spolupráci a o aktuálnych témach, ako je boj s koronavírusom, obnova ekonomiky po pandémii, či energetická bezpečnosť v kontexte ochrany klímy. Na dvojdňovom summite prezidentov krajín V4 v poľskej Jurate odhalili aj pamätnú tabuľu pri príležitosti 30. výročia tohto historického okamihu.

Presne v deň 30. výročia podpísania Vyšehradskej deklarácie sa konali menšie oslavy vo všetkých štyroch krajinách. V Maďarsku v Múzeu kráľa Mateja vo Vyšehrade sa udialo slávnostné odhalenie pamätnej tabule pri príležitosti podpísania deklarácie na mieste podpisu. Podujatie sa vzhľadom na pandemickú situáciu konalo v úzkom kruhu. Spolu so slovenským veľvyslancom Pavlom Hamžíkom sa odhalenia pamätnej tabule zúčastnili veľvyslanci Českej republiky a Poľskej republiky, zástupkyňa maďarského Ministerstva zahraničného obchodu a zahraničných vecí, ako aj miestni predstavitelia. Na 30. výročie vzniku V4 si zaspomínali aj na plenárnom zasadnutí maďarského parlamentu, ktorý jednohlasne prijal politické vyhlásenie, v ktorom Národné zhromaždenie vyjadruje uznanie a vďaku za zásadný politický akt, ktorý umožnil začať spoluprácu V4.

V súčasnosti je od 1. júla 2020 predsedajúcou krajinou V4 Poľsko, ktoré bude na jej čele do 30. júna 2021. Po ňom sa ujme predsedníctva Maďarsko.

Poštová známka Slovenskej pošty k jubileu

Myšlienka dizajnu definuje úzke politické, ekonomické a sociálne vzťahy medzi krajinami V4. Poštová známka má rozmery 40×30 mm vrátane perforácie a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s deviatimi známkami. Vytlačená bola technikou ofsetu. Autorkou výtvarného návrhu poštovej známky je poľská grafička Agnieszka Sobczyńska. Jej nominálna hodnota je 1,70 eura. Spolu so známkou vydáva Slovenská pošta aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC (skratka anglického „first day cover“ – obálka prvého dňa) s dátumom 15. februára 2021 a domicilom mesta Bratislava. Na obálke vytlačenej technikou ofset je zobrazená mapa štyroch členských štátov V4 s ich vlajkami. Motívom pečiatky je graficky spracovaný znak V4. Autorom FDC a FDC pečiatky je Adrian Ferda.

Sprac. AR

Foto: TASR/Pavol Zachar, MTI/Noémi Bruzák