V prvých novembrových dňoch sa v konferenčnej sále Domu bulharskej kultúry v Budapešti uskutočnila medzinárodná konferencia s názvom Národnosti v Maďarsku – Ochrana a odovzdávanie národnostných hodnôt.

Medzinárodné stretnutie sa konalo 4.-5. novembra pri príležitosti maďarského predsedníctva v Rade Európy. Témou rokovania bola súčasnosť a perspektívy národnostných menšín v Maďarsku. Gestorom konferencie bol Úrad predsedu vlády Maďarska, úloha oficiálneho hostiteľa pripadla štátnemu tajomníkovi zodpovednému za cirkevné a národnostné vzťahy Miklósovi Soltészovi.

„V Maďarsku si vážime všetky etnické komunity, ktoré dobre využili im poskytnuté príležitosti,“ povedal štátny tajomník v otváracom prejave. Miklós Soltész zdôraznil, že prístup maďarskej vlády má vplyv aj na dobré susedské vzťahy s krajinami, kde žije početná maďarská minorita. „Boli vytvorené veľmi pozitívne vzťahy s Chorvátskom, Srbskom, Slovenskom, Slovinskom a zlepšujú sa aj vzťahy s Rumunskom“, povedal politik. Štátny tajomník zdôraznil, že táto dramatická zmena prebiehajúca v ostatných rokoch posilňuje Európu národov. „My Maďari veríme, že Európa národov je to, čo zachováva toto spoločenstvo,“ zdôraznil a dodal, že obrovskú úlohu v tom zohrávajú nielen jednotlivé národy, ale aj národnosti v rámci jednotlivých krajín. M. Soltész poznamenal, že ukrajinsko-maďarské vzťahy sa „rovnajú nule“. „Nezávisí to od nás, my sa budeme snažiť,“ dodal a tiež poukázal na to, že Maďarsko pomáha Ukrajincom v mnohých smeroch. Ako príklad uviedol starostlivosť o ukrajinských zranených a prichýlenie ukrajinských osirelých detí, zároveň však konštatoval, že ochota z maďarskej strany nie je opätovaná. Štátny tajomník sa podrobne venoval opísaniu stavu národnostnej politiky v Maďarsku a v desiatich bodoch zhrnul snahy o zachovanie národností za posledných jedenásť rokov. Vymenoval prípravu Ústavy ako základného zákona, parlamentnú prítomnosť národností, systém miestnych samospráv, prenesenie národnostných inštitúcií do správy národnostných samospráv, posilnenie národnostného života prostredníctvom etnických mimovládnych organizácií, vzdelávanie a odbornú prípravu národnostných špecialistov, vzdelávanie a formovanie občianskej spoločnosti. Zdôraznil aj právne prostredie a financovanie. Miklós Soltész vo svojej prezentácii okrem iného poukázal na to, že v roku 2010 národnosti spravovali dvanásť národnostných inštitúcií, v súčasnosti ich je sto. Zdôraznil tiež, že v Maďarsku je nesmiernou hodnotou, priam bohatstvom patriť k národnostnej menšine.

Zástupkyňa štátneho tajomníka ministerstva vnútra pre sociálnu inklúziu Katalin Langerová Victorová hovorila o situácii Rómov v Maďarsku a o tom, že Rómovia tvoria asi desať percent maďarskej populácie. Politička zdôraznila, že musia vypracovať nový druh stratégie a že v danej problematike nejde o Rómov, ale o odstránenie chudoby. Vláda sa zaviazala pozdvihnúť 450 000 ľudí z chudoby a nateraz sa podarilo dostať z núdze takmer dvojnásobok. Dnes pracuje dvakrát toľko Rómov ako v roku 2010 a 93 percent rómskych detí, podľa nej, navštevuje materskú školu. Katalin Langerová Victorová zdôraznila, že Maďarsko venuje osobitnú pozornosť aj rómskym komunitám, ich kultúre a jazyku.

Medzinárodné skúsenosti a ich vplyv na Maďarsko

Delegáti a hostia zo zahraničia, medzi nimi aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip, vládny splnomocnenec Spolkovej republiky Nemecko pre nemeckú minoritu v zahraničí Bernd Fabritius, riaditeľ Ministerstva zahraničných vecí Srbska Arno Gujon, mimoriadny radca Štátneho úradu pre zahraničných Chorvátov Milan Bošnjak poukázali na skúsenosti a postupy svojich krajín, respektíve pozitívne hodnotili možnosti spolupráce svojich úradov s Maďarskom z viacerých zorných uhlov, historického kontextu, najmä však z hľadiska potrieb súčasnej Európy národov.

Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip vo svojom príhovore vyjadril vďaku za možnosť vystúpiť na tomto dôležitom a inšpiratívnom fóre. Ocenil, že Maďarsko prejavuje naše dobré susedské vzťahy aj skrze pozitívnu a mimoriadne plodnú komunikáciu nielen s vrcholnými predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku, ale s celou slovenskou národnostnou menšinou na úrovni regiónov, žúp, miest a obcí, v ktorých Slováci v Maďarsku žijú. M. J. Pilip následne predstavil prítomným samotný úrad, ktorý vykonáva štátnu politiku vo vzťahu ku krajanom, a teda komunikuje aj s predstaviteľmi Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku ako kľúčovou politicko-spoločenskou ustanovizňou reprezentujúcou celú slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku. Prítomných zaujali najmä pasáže, v ktorých predseda ÚSŽZ priblížil mechanizmus podpory krajanov vo svete – a teda aj podporu Slovákov v Maďarsku:

„Medzi kľúčové agendy Úradu patria poskytovanie dotácií a vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Povedzme si pár slov o týchto dvoch agendách. Poskytovanie dotácii, t. j. štátna podpora aktivitám Slovákov žijúcich v zahraničí je zameraná na štyri základné oblasti: 1. vzdelávanie, vedu a výskum, 2. kultúru, 3. informačnú oblasť a 4. oblasť médií. Len na ilustráciu, v roku 2020 bolo podporených 654 projektov od žiadateľov z 29 štátov vrátane SR v sume 1 901 258,29 eur. Najväčšia podpora bola poskytnutá aktivitám v oblasti kultúry – 354 projektov z 23 štátov vrátane SR vo výške 1 177 959,22 eur. V oblasti vzdelávania, vedy a výskumu – 206 projektov v 25 štátoch vrátane Slovenskej republiky vo výške 533 182,47 eur. Zároveň Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vynaložilo na vládne štipendiá, učiteľov a lektorov a vzdelávacie podujatia pre krajanov spolu 3 043 482,81 eur. Ministerstvo školstva poskytlo 70 štipendií Slovákom zo 6 štátov, vyslalo na slovenské školy 16 učiteľov slovenského jazyka a akademických predmetov do Maďarska, Rumunska a na Ukrajinu. V zahraničí pôsobí aj 22 lektorov slovenského jazyka a kultúry v 15 krajinách. Súčasťou výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je aj vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré slúžia na účely uplatnenia si práv a výhod jeho držiteľa ustanovených osobitnými zákonmi v SR. Osvedčenie okrem potvrdenia identity Slováka žijúceho v zahraničí dáva držiteľovi možnosť získať prechodný pobyt na Slovensku, čo umožňuje pracovať na území SR (nepotrebuje pracovné povolenie na rozdiel od iného cudzinca), získať občianstvo SR už po troch rokoch trvalého, resp. nepretržitého pobytu a cestovať (zdržiavať sa) aj v iných krajinách EU,“ povedal o. i. vo svojom vystúpení predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip.

Pozoruhodný bol príspevok prezidenta FUEN-u – Federatívnej únie európskych národností, poslanca Európskeho parlamentu Lóránta Vinczeho, ktorý hodnotil situáciu a stav podpory Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Na túto tému nadviazali aj odborníci Rady Európy. Maro Michaelidesová a najmä Petter Wille boli síce na konferencii na pozvanie organizátorov, ale brali vážne svoju úlohu a dovolili si poukázať na nedostatky v národnostnej politike Maďarska. Petter Wille vyslovil odporúčania Rady Európy napríklad v otázke tolerancie: „Treba prijať všetky možné opatrenia na podporu tolerancie, medzikultúrneho dialógu, vzájomného rešpektu a porozumenia medzi všetkými osobami a na vyjadrenie svojej kultúry a identity vo verejnom živote, najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, športu a médií. Úrady musia zaujať pevné stanovisko a odsúdiť rasistické alebo netolerantné prejavy vo verejnom sektore, najmä v politickom prejave a médiách.“ Upozornil, že neexistuje nijaká forma školskej výučby arménskej národnosti v Maďarsku. Bulharská, grécka a poľská minorita v Maďarsku by si nárokovala národnostné vzdelávanie v materských školách, čo sa v prípade Bulharov od septembra splnilo.

Podvečer prvého dňa konferencie patril predstaveniu Srbského divadla s koncertom národnostných hudobných tradícií. Súčasťou koncertu bolo nádherné spevácke vystúpenie sarvašských „slávic”, nositeliek ocenenia majstra ľudového umenia, matky a dcéry Edity a Zuzany Častvanových s interpretáciou sarvašských ľudových piesní. Zuzka svojím hlasom a umením posilňuje skupinu Srbského divadla aj prednesom ľudových piesní ďalších národností žijúcich v Maďarsku.

Medzinárodná konferencia o národnostných menšinách v Maďarsku vyvrcholila v piatok 5. novembra, keď bol v programe aj tzv. okrúhly stôl predsedov najvýznamnejších celoštátnych národnostných samospráv v Maďarsku. Za Slovákov v Maďarsku sa na ňom zúčastnila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Záverečné zhrnutie a vyvodenie konklúzií pripadlo námestníkovi štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády pre záležitosti cirkví a národnostných menšín Zoltánovi Fürjesovi.

-etre

Foto: autorka