Vedenie Klubu slovenských dôchodcov pri Slovenskej samospráve Budapešti sa horlivo pripravovalo na valné zhromaždenie, ktorého dátum bol stanovený na 25. novembra. Zabezpečilo sálu, obstaralo občerstvenie i malú pozornosť pre každého člena, veď podujatie už malo mať predvianočný nádych a k Vianociam predsa patrí aj darček.

Pozvánky boli odoslané a všetko pripravené, aby sa naši seniori mohli opäť, po dlhom čase stretnúť. K stretnutiu došlo, len samospráva hlavného mesta, ktorá prepožičala priestory, na poslednú chvíľu zakázala akékoľvek občerstvenie a žiadala, aby mal každý po celú dobu rúško. Samozrejme, táto požiadavka bola splnená, ale tým sa troška zmenila atmosféra celého podujatia.

Prítomných, ktorých nesmelo byť viac ako päťdesiat osôb, hoci v Maďarsku 25. novembra ešte neboli zavedené obmedzenia vzťahujúce sa na počet osôb v uzatvorených priestoroch, privítala podpredsedníčka Klubu slovenských dôchodcov Mária Libayová a odovzdala slovo predsedovi Jánovi Kukučkovi, aby prečítal výročnú správu o činnosti klubu v roku 2020. Vlani totiž, v dôsledku nariadení súvisiacich s pandémiou, bol natoľko obmedzený pohyb a možnosti pôsobenia, že ani k valnému zhromaždeniu nedošlo.

Tohtoročné valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, na prezenčnej listine bolo podpísaných 43 členov. Spísaním zápisnice bol poverený György Bencze, overovateľkami boli Katarína Spiryová a Júlia Horváthová. Priebeh valného zhromaždenia viedla Mária Libayová, ktorá vyjadrila potešenie, že sa valné zhromaždenie mohlo uskutočniť. Naposledy sa totiž naši seniori stretli v marci 2020 na Dni žien. Programy, ktoré mali potom nasledovať, sa dali uskutočniť len čiastočne. Medzi ne patril kurz slovenského jazyka, ktorý organizovala Slovenská samospráva IV. obvodu, ekumenická omša organizovaná Slovenskou samosprávou III. obvodu, fašiangový ples organizovaný Slovenskou samosprávou Budapešti. Spoločne so Slovenskou a Poľskou samosprávou XIII. obvodu uskutočnili výlet do Poľska, kde sa stretli so svojimi slovenskými priateľmi. Spoločne s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša a poslancami niekoľkých budapeštianskych slovenských samospráv sa zúčastnili na zabíjačke v Slovenskom Komlóši. Nevynechali ani tradičnú púť do Blatnohradu, ďalej výstavu fotografií usporiadanú v XIII. obvode, oslavu menín Ruženy Czifrovej, prezentáciu druhého vydania dvojjazyčnej publikácie Ladislava Petra: Slovenská Budapešť – Szlovák Budapest a kladenie vencov k pamätným tabuliam významných osobností slovenského pôvodu v XIII. obvode: výrobcu zvonov Jozefa Pozdecha a fotografa, staviteľa a maliara Ivana Vydareného. Po referáte, ktorý predseda Klubu slovenských dôchodcov predniesol v maďarskom jazyku, sa slova opäť ujala Mária Libayová a po slovensky informovala o činnosti klubu. Referát bol jednohlasne schválený. Potom v mene všetkých prítomných zablahoželala k meninám Kataríne Spiryovej, jedinej Kataríne medzi prítomnými. Spoločne sme jej k sviatku zablahoželali potleskom. Podľa slov podpredsedníčky klubu valné zhromaždenie, na ktorom bude hodnotená činnosť klubu za rok 2021 plánuje vedenie na marec 2022.

Po pracovnej časti nasledoval koncert v podaní dvoch mladých nadaných interpretov, majstrovsky ovládajúcich hru na violončele. Jedným z nich bol Oliver Pál, ktorý v súčasnosti študuje na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti u profesorky Ditty Rohmannovej. Na violončele hrá od svojich siedmich rokov. Neskôr vysvitlo, že má absolútny sluch a touto cestou by sa chcel v živote uberať. Začínal v rodnom Segedíne, potom pokračoval v Kecskeméte na Umeleckej škole Zoltána Kodálya. Tu niekoľkokrát vystupoval na koncertoch v rámci kecskemétskeho symfonického orchestra, s ktorým aj v súčasnosti vystupuje, obyčajne na novoročných koncertoch. Pravidelne sa zúčastňuje rôznych hudobných súťaží v Maďarsku i v zahraničí, napr. v Rumunsku a v Srbsku, kde je vždy medzi prvými troma víťazmi, čo svedčí o jeho nadaní. Ale vystupoval už aj v Rakúsku, v Slovinsku a v Taliansku. Druhým z vystupujúcich bol Szabolcs Baranyi. Na violončele začal hrať v roku 2007 v špeciálnej hudobnej triede Základnej umeleckej školy Kálmána Nádasdiho v Budapešti. Potom pokračoval na Strednej umeleckej škole Z. Kodálya v Kecskeméte, u profesorky Marty Agócsovej. Momentálne študuje na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti u profesorky Ditty Rohmannovej. Tak isto sa zúčastňuje rôznych hudobných súťaží a je vždy medzi prvými troma víťazmi. Pre zaujímavosť, v akustickej verzii piesne Prameň, s ktorou sa na jar tohto roka zapojil do súťaže Dal – Pieseň náš poslanec Levente Galda, hrá na violončele Szabolcs Baranyi. Koncert, v ktorom sa prítomným predstavili títo dvaja mladí, nadaní umelci, mal niekoľko podôb. V klasickej nám predviedli ukážku z tvorby Josepha Haydna, po nej nasledoval ragtime, ďalej nádych sakrálnej hudby a na záver Tichá noc na znak blížiacich sa Vianoc.

Po koncerte sme sa od predsedníčky Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzany Hollósyovej dozvedeli, že s dvoma mladými umelcami, z ktorých jeden má slovenské korene (Oliver je synom našej rozhlasovej redaktorky Ildiky Makaiovej) sa prvý raz stretla na podujatí, ktoré pod názvom Koncerty v záhrade (vo svojej záhrade) organizuje bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy XVII. obvodu a bývalá asistentka diri-genta Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena Eva Gácsiová. Zároveň nás vyzvala, aby sme ich pozývali na naše podujatia a aj takým spôsobom ich podporovali.

Slova sa ešte ujal drevorezbár Michal Zsolnai, ktorý zmajstroval prekvapenie pre Ozvenu. Na oslave 20. výročia vzniku speváckeho zboru sa mu v hlave zrodila myšlienka, ktorú svojimi šikovnými rukami premenil do dreva a vyrezal Ozvene jej erb, ktorý teraz odovzdal predsedníčke speváckeho zboru Z. Hollósyovej. Bolo to pekné a dojímavé gesto.

Valné zhromaždenie Klubu slovenských dôchodcov sa skončilo odovzdaním malej pozornosti každému členovi.

ĽF

Foto: autorka