Pod záštitou Federálnej únie európskych národností (FUEN) za spolupráce so Srbskou národnou radou (SNV) v Chorvátsku zasadali v dňoch 19. – 21. októbra v Záhrebe členské organizácie slovanskej pracovnej skupiny (AGSM). Medzi členskými organizáciami bola aj delegácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), vedená jej predsedníčkou Alžbetou Hollerovou Račkovou a radkyňou Valného zhromaždenia CSSM pre európsku spoluprácu Júliou Kuczikovou.

Program trojdňového seminára sa zaoberal témami týkajúcimi sa žien v menšinovom prostredí, ako aj menšinovými právami na legislatívnej a praktickej úrovni. Súčasťou programu bola exkurzia do obcí Glina a Vrginmost v regióne Banija doplnený o výstup k pamätníku na Petrovej hore. Nechýbal ani kultúrny program vo forme fotografickej výstavy na mieste konania stretnutia, a to v Galérii srbskej kultúrnej asociácie „Prosvjeta”, kde vystúpil aj národnostný spevácky zbor s veľavravným dvojznakovým názvom „ZborXor”. Vysvitlo totiž, že zatiaľ čo jazyk srbský a chorvátsky veľa rozdielností v hovorenej reči nemajú, odlíšiť ich môžeme jedine na základe písanej formy. Chorváti používajú aj pre nás známu „latinku“. Základom srbčiny je cyrilika, čo samozrejme obnáša problémy s vydávaním učebníc.

Celkovo pracovné zasadnutie absolvovalo 50 osôb, z toho 14 z hostiteľskej srbskej menšiny v Chorvátsku a 36 zahraničných účastníkov reprezentujúcich rôzne slovanské menšiny. Dokopy bolo zastúpených 13 rôznych národností z 12 krajín, čo svedčí o narastajúcom počte členských slovanských organizácií.

Po krátkej prehliadke najznámejších srbských pamätihodností hlavného mesta v majestátnej historickej zasadacej sále na záhrebskej radnici si hostia vypočuli výmenu názorov medzi politickými predstaviteľmi na miestnej a národnej úrovni. Delegáciu AGSM privítal generálny tajomník SNV Aleksandar Milošević, podpredsedníčka FUEN Olivia Schubertová, poslanci mestského zastupiteľstva Marta Kišová a Rada Borić, zástupca kancelárie primátora mesta Záhreb Nemanja Relić, delegát podpredsedu chorvátskej vlády Furio Radin, podpredseda chorvátskeho parlamentu. V príspevkoch vymenovaných odznelo, že v Chorvátsku je uznaných 22 národnostných menšín a všetky sú uvedené aj v ústave. Miera ich participácie na politickej scéne sa pohybuje od obecných zastupiteľstiev cez mestské a regionálne rady až po poslancov parlamentu, čo vedel dobre vysvetliť Armin Hodžić z Rady pre menšiny mesta Záhreb. Diskutovalo sa aj o tom, že hoci na papieri existuje rozsiahla ochrana a politická podpora menšín, implementácia je, ako to často býva, výzvou.

Po presunutí sa účastníkov do Centrálnej knižnice Srbov v Chorvátsku sa členským organizáciám otvorila možnosť referovať o svojej činnosti za uplynulý rok a predostrieť svoje návrhy na činnosť pracovnej skupiny, ako aj navrhnúť obsah jednotlivých uznesení. Jedným z dôležitých bodov tohoročného stretnutia bolo aj zvolenie hovorcu pracovnej skupiny, ktorým sa stal Hartmut Leipner zo Zväzu lužických Srbov Domowina v Nemecku. Pán Leipner je profesorom prírodných vied na Univerztite v Halle, a on sám toho času študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Na základe návrhu Alžbety Hollerovej Račkovej si ako úlohu na dobu krátku vytýčila AGSM pripraviť dokument Organizačného a prevádzkového poriadku skupiny tak ako tomu je napr. v prípade nemeckej pracovnej skupiny.

Počas exkurzie do regiónu Banija, ktorý je v Chorvátsku z veľkej časti obývaný srbskou menšinou, mohli účastníci získať informácie o situácii po srbsko-chorvátskej vojne a ničivom zemetrasení v decembri roku 2020 a dozvedieť sa o miestnych výzvach z rôznych perspektív. Prírodná katastrofa vážne poškodila, ba aj zničila niektoré obydlia. NSV v Chorvátsku so svojimi miestnymi pobočkami bola veľmi aktívna v sociálnych a rekonštrukčných projektoch a dokázala rýchlo a nebyrokraticky podporovať obyvateľov. Aj vďaka FUEN a jej členským organizáciám sa vyzbierali peniaze pre menšinu postihnutú zemetrasením. Znepokojujúci stav starších, chorých a osamelých ľudí v regióne riešia programom pod názvom „Od vrata do vrata”, v ktorom sa aktivizujú hlavne ženy v chudobných podmienkach z menšinových komunít. V ekonomicky menej rozvinutých oblastiach ako Kordun a Banija, kde chýba základná infraštruktúra ako voda, elektrina a sociálne služby a kde sú zdravotnícke strediská od seba vzdialené aj 80 km, by sa postihnutým asi ťažko darilo bez pomoci opatrovateliek. Projekty organizované Jelenou Nestorovićovou zo SNV sú požehnaním. „Snažíme sa ženy vzdelávať o ich právach a umožniť im dokončiť vysokoškolské vzdelanie,” vysvetlila.

26. seminár AGSM odzrkadlil situáciu Srbov v Chorvátsku v obraze bez ružového filtra. Otvorene sa rozprávalo o ťažkej situácii hlavne na vidieku pri hranici so Srbskom, v oblasti, z ktorej po občianskej vojne začiatkom 90-tych rokov veľa obyvateľov utieklo za hranice a v Srbsku dodnes aj ostali. Mnohí žijú v niektorej z krajín EÚ. Ich počet sa odhaduje na 500.000. Niet divu, že podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 v regióne bolo len 120.000 Srbov, hoci 10 rokov predtým 600.000.

Už dávno sa na pracovnom zasadnutí slovo „vojna” neskloňovalo tak často ako na tohoročnom 26. seminári. Bolo to nielen v súvislosti s bojom spred 30 rokov, ale aj udalosťami počas 2. svetovej vojny na Petrovej hore, kde registrovali jeden z najväčších partizánskych odbojov. Vojna sa spomínala aj v referáte o neblahej situácii Rusínov a domácich na Ukrajine. Nuž, poučme sa z počutého a videného. Ctime si a zveľaďujme vzájomné spolužitie všetkých nás, národností na tomto starom kontinente s menom Európa!

(jk)

Foto: autorka