Členovia Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť sa 8. apríla stretli, aby zvolili kandidátov do národnostných volieb, pripomenuli si 10. výročie úmrtia Michala Blaška a ochutnali domáce dobroty.

Predseda spolku Pavle Kunovac všetkých prítomných privítal a poďakoval za účasť na VZ. Po voľbe zapisovateľky dal odhlasovať rokovací poriadok. Potom bol Juraj Rágyanski zvolený za predsedajúceho VZ a informoval o národnostných voľbách. Poprosil 6 kandidátov, aby sa predstavili. Všetkých navrhnutých VZ schválilo. Na národnostnej listine v Sarvaši budú: Ondej Csasztvan, Anna Franková, Mária Zvarová Körösiová, Bence Szeljak, Terézia Wéberová Hanzová, Pavol Zahorecz. V júni, keď budú voľby, tak bude mať možnosť založiť národnostnú slovenskú samosprávu tých 5 poslancov, ktorí dostanú najviac hlasov. Do slovenskej samosprávy Békešskej župy VZ nominovalo Pavla Zahorecza. Do Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Spolok odsúhlasil Juraja Rágyansznkého, ktorý aj doteraz zastupoval Vernosť v CSSM. Na záver J. Rágyanszki poďakoval súčasným poslancom slovenskej samosprávy za doterajšiu prácu.

Ďalším bodom programu Kultúrneho spolku bola spomienka na 10. výročie úmrtia Michala Blaška. Bývalá učiteľka Zuzana Korbelyová Csicselyová nám predstavila životopis tohto sarvašského ľudového básnika a jeho kamarát Ján Krajcsovics sa podelil o spoločné osobné spomienky.

Michal Blaško sa narodil r. 1941 v slovenskej evanjelickej rodine v Sarvaši. Základnú a strednú školu ukončil vo svojom rodnom meste. V roku 1963 skončil v Budapešti štúdium ekonómie a v roku 1968 aj učiteľstva. Potom sa stal úradníkom v Békešskej Čabe. Po roku sa presťahoval do Tokaja, kde 30 rokov pôsobil ako učiteľ, z toho 20 rokov bol aj knihovníkom. Ako dôchodca sa vrátil do svojho rodiska, žil v Kardoši pod Sarvašom, ale v roku 2009 ho osud zase zavial do Tokaja.

Svoju slovenskú identitu skalopevne potvrdil vo svojich básňach Kto som ja? a Ľem Slovák som. Aj keď mu život nedožičil učiť sa v slovenských školách, predsa sa stal pevcom a kronikárom svojho národa. Básne začal písať už v piatej triede základnej školy. Písal dvojjazyčne a svoje slovenské básne v miestnom nárečí. Snažil sa pozdvihnúť na básnickú, literárnu úroveň krásnu sarvašskú slovenčinu. Tvoril tradičné viazané verše, ale aj prekvapujúce kaligramy, a žongloval so slovami na rôzne spôsoby. Zbieral a knižne zachoval aj rôzne druhy ľudovej slovesnosti (anekdoty, piesne a pod.).

Členovia Spolku spoločne s kolegiňami zo slovenskej školy zarecitovali jeho básne.

Po prezentácii sme si pochutnali na domácich dobrotách, ktoré doniesli členky našej Vernosti.

(PK)

Foto: autor