Ako ukázali predchádzajúce analýzy, počet Slovákov v Maďarsku v posledných troch sčítaniach klesal. Počet obyvateľov Novohradskej župy sa v rokoch 2001 až 2022 znížil, a to tak v prípade maďarských štátnych príslušníkov, ako aj cudzincov, a to isté platí aj pre obyvateľov slovenskej národnosti. V roku 2022 sa z približne 182-tisíc obyvateľov prihlásilo k slovenskej národnosti 2326, z toho 2150 malo maďarskú štátnu príslušnosť.

Z celkového počtu obyvateľov slovenskú národnosť deklarovalo 2154 osôb, 276 osôb sa hlásilo k slovenskej materinskej reči, pričom počet maďarských štátnych príslušníkov hovoriacich po slovensky bol 1269 osôb. Porovnaním údajov z posledných troch sčítaní obyvateľstva možno konštatovať, že došlo k výraznému a trvalému poklesu používania slovenského jazyka, pričom po náraste v roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo menej osôb ako v roku 2001.

Z porovnania národnostnej príslušnosti a materinského jazyka vidieť, že tento pomer sa v roku 1990 obrátil, keď počet osôb so slovenskou národnosťou výrazne prevýšil počet osôb, ktoré sa hlásili k slovenskému materinskému jazyku.

Nasledujúci graf ukazuje trend vývoja počtu obyvateľov slovenskej národnosti a slovenského materinského jazyka v rokoch 1949 až 2022:

Čo sa týka náboženského zloženia slovenského národnostného obyvateľstva v župe, najviac z nich sa hlásilo k evanjelikom (1008 osôb), ku katolíkom (840 osôb), 98 ľudí nepatrí k žiadnej náboženskej komunite a 296 ľudí na otázku o náboženskej príslušnosti neodpovedalo.

Čo sa týka vekového členenia, najviac ľudí patriacich k slovenskej národnosti v župe bolo vo vekovej skupine 60-69 rokov (411 osôb), nasledovala veková skupina 70-79 rokov (377 osôb) a 40-49 rokov (338 osôb). 152 osôb patrilo do skupiny mladších ako 10 rokov, starších ako 80 rokov bolo 175 osôb.

V prípade osôb so slovenským materinským jazykom (276) bolo najviac vo vekovej skupine 70-79 rokov (57), nasledovala veková skupina 60-69 rokov (53). V prípade osôb používajúcich slovenský jazyk v kruhu rodiny a priateľov (413) bolo vekové rozloženie: 70-79 rokov 99 osôb, 60-69 rokov 76 osôb, 40-49 rokov 58 osôb a nad 80 rokov 57 osôb.

Pokiaľ ide o najvyššie dosiahnuté vzdelanie, najviac ľudí (640) malo maturitu, základné vzdelanie 560 osôb a bez maturity je 501 osôb. Počet osôb s vysokoškolským alebo univerzitným vzdelaním bol 345. Na základe otázok o ekonomickej aktivite bolo 1047 osôb zamestnaných, 867 poberalo dávky, 225 bolo mladších ako 15 rokov, 132 osôb bolo finančne závislých a 55 nezamestnaných.

Pri analýze miest a obcí s tradične slovenským obyvateľstvom bol v rokoch 2001 až 2022 zaznamenaný výrazný pokles počtu aj podielu Slovákov. V roku 2022 mala Níža najvyšší počet obyvateľov slovenskej národnosti v župe (337), čo predstavovalo 28,5 % z celkového počtu obyvateľov obce, čo je nárast oproti roku 2001 o 20 %. Druhým mestom, v ktorom sa zvýšil počet obyvateľov patriacich k slovenskej národnosti je Šalgótarján (141).

Najväčší pokles bol zaznamenaný v obciach Kirť, Dolné Peťany a Guta, pričom vo všetkých troch došlo k poklesu celkového počtu obyvateľov aj k poklesu počtu osôb patriacich k slovenskej národnosti. Najväčší počet obyvateľov slovenskej národnosti majú obce Níža a Horné Peťany. Počet osôb používajúcich slovenčinu v rodinnom a priateľskom kruhu prevyšoval počet osôb hovoriacich po slovensky, pričom Šalgótarján (36) a Agárd (28) mali viac ako 25 osôb hovoriacich po slovensky a Šalgótarján (46 osôb), Lucina (31 osôb) a Agárd (28 osôb) mali vyšší počet osôb hovoriacich po slovensky v rodinnom a priateľskom kruhu.

Pri analýze údajov z rokov 2001 a 2022 pre vyššie uvedené prioritné obce je najväčší nárast počtu/percentuálneho podielu v župe zaznamenaný v obci Níža, zatiaľ čo najväčší pokles je zistený v obci Kirť, a to vo všetkých kategóriách.

Orsolya Szabó
vedúca kabinetu CSSM