V dňoch od 10. do 12. júna sa členovia Únie slovenských organizácií v Maďarsku zúčastnili poznávacieho a pracovného zájazdu na Slovensku. Mikroregión Červený Kameň, ktorý sa nachádza na úpätí Malých Karpát v okrese Pezinok, navštívili Slováci z rôznych oblastí Maďarska (z Bekéšskej Čaby, Veľkého Bánhedeša, Slovenského Komlóša, Šamšonházu, Budapešti a Mlynkov), zastupujúci viacero členských organizácií Únie. Zájazd sa po prvýkrát konal v rámci programu Interreg, ktorý podporuje cezhraničnú spoluprácu.

Účastníci zájazdu boli ubytovaní v príjemnom prostredí Chaty Fugelka pri dedinke Dubová, obklopenej krásnou prírodou, ktorá ponúka možnosti na oddych aj turistiku. Mikroregión Červený Kameň je známy svojím bohatým kultúrnym dedičstvom, vinohradníctvom a malebnými obcami. Svoj názov nesie podľa Hradu Červený Kameň, jednej z najvýznamnejších historických pamiatok na Slovensku. Mikroregión združuje obce Budmerice, Častá, Dubová, Píla, Doľany, Jablonec a ďalšie, ktoré sú atraktívne pre domácich aj zahraničných návštevníkov nielen vinárskou tradíciou, ale i množstvom kultúrnych podujatí. Prvý deň bol venovaný presunu, ubytovaniu a úvodnému spoločenskému večeru, kde sa účastníci oboznámili s programom a partnermi. Na druhý deň sa delegácia presunula do Budmeríc, kde sa vedúci jednotlivých organizácií zúčastnili zasadnutia pracovnej skupiny, na ktorom sa diskutovalo o možnostiach dlhodobej spolupráce a o výzvach slovenských komunít v Maďarsku. Zatiaľ ostatní hostia navštívili Budmerickú izbičku, kde členovia miestneho folklórneho združenia viedli workshopy o remeslách, krojoch a piesňach. Popoludní si v dedinke Jablonec prezreli kaplnku sv. Vendelína a navštívili vinotéku s lokálnymi odrodami Rizling vlašský a Frankovka modrá. Mnohí účastníci ocenili kvalitu vín a príjemnú atmosféru, pričom vyjadrili obdiv rozvinutej vinohradníckej tradícií.

Večer sa uskutočnilo prezentačné podujatie, kde zástupcovia jednotlivých organizácií predstavili svoju činnosť, napr. Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa pýšil výšivkami Rozmarínu, ale prezentovali sa aj vedúci Citarového súboru Strapce Marcell Gergő a Orsolya Szántaiová. Komlóšania pripravili ochutnávku komlóšskej klobásy a tanečná skupina seniorov pod vedením Sándora Birkása zatancovala komlóšske tance. Podpredseda Spolku Identita Levente Galda zaspieval vojenské piesne. Nechýbali ani čepce z Malej a Veľkej Tarče a Cinkoty. Malokerešania pripravili ochutnávku vína zo svojho regiónu. Na stoloch sa objavili aj sladké dobroty z batôžkov z Veľkej Tarče, „mrvenvo“ a orechový mriežkový koláč z Malej Tarče.

Tretí deň sa niesol v znamení poznávania malebných obcí regiónu. V Dubovej si hostia z Maďarska pozreli rímskokatolícky kostol. V dedinke Doľany navštívili Dom Juraja Palkoviča, významného slovenského jazykovedca a kultúrneho pracovníka, ktorého život a dielo im priblížila interaktívna expozícia. Vo vinárstve Vína z mlyna ochutnali vína typické pre malokarpatskú vinohradnícku oblasť – napríklad Svätovavrinecké, Veltlínske zelené a Rulandské šedé.

Záver zájazdu patril Hradu Červený Kameň, ktorý všetkých ohromil svojou architektúrou, historickými expozíciami aj výhľadmi. Poslednou oficiálnou časťou programu bola slávnostná konferencia, kde došlo k podpisu spoločného Memoranda o spolupráci, ktorého cieľom je prehĺbenie partnerstva medzi slovenskými organizáciami v Maďarsku a partnermi na Slovensku, najmä v oblasti kultúry, školstva a regionálneho rozvoja.

Zájazdu sa zúčastnila aj Žofia Dobšová z Veľkého Bánhedeša, ktorá prezradila že sa mali veľmi dobre, a dostalo sa im vynikajúcej starostlivosti. Program bol pre ňu trošku únavný, mala vraj pocit, že to trvalo päť dní. Tiež Bánhedešanka Helena Kenderová vyhlásila, že výlet bol zmysluplný a dobre zorganizovaný. Podľa Eriky Szatmáriovej Baloghovej prežili na výlete pekné dni bohaté na zážitky. „Snažila som sa nafotiť všetko čo sa dalo, aby mal každý peknú spomienku,“ dodala predsedníčka telekgerendášskej Borouky. „Bolo pre mňa veľkým potešením zúčastniť sa tejto cesty. Výnimočným zážitkom bolo aj to, že som mala možnosť po druhýkrát vystúpiť pred slovenským publikom. Myslím si, že to bola jedinečná príležitosť,“ prezradila Orsolya Szántaiová, zástupkyňa vedúceho CS Strapce.

Celý trojdňový pobyt sa niesol v priateľskej atmosfére a ponúkol bohatý program, ktorý spojil odborné diskusie s priateľskými rozhovormi a spoznávaním prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska.

Greguš

Foto: autor

Hrad Červený Kameň

Hrad je jedným z najzachovalejších hradov na území Slovenska. Obklopujú ho lesy bohaté na zver a vodu. Hrad sa hrdí prepracovaným obranným systémom a mohutnými baštami, z ktorých je na dôvažok aj nádherný výhľad na okolie. Tak sa už v stredoveku mohli ľudia z pôvodnej, dnes už neexistujúcej veže kochať rovnakým výhľadom ako my. V čase kedy hrad vznikol, teda v druhej štvrtine 13. storočia, však vyzeral úplne inak. Podobať sa na svoje dnešné ja začal približne o 300 rokov.

Majiteľom sa stal istý Anton Fugger, bohatý obchodník, ktorý svojho obchodného ducha nezaprel ani pri prestavbe. „Všetko staré zbúrať a nové postaviť!“ prikázal. Postavením štyroch bášt, obrovských pivníc a jedného obytného krídla vytvoril veľký a bezpečný sklad pre akýkoľvek tovar.

Vtedajšie časté osmanské vpády na územie Malých Karpát a v podstate do celej strednej Európy pretvorili dokonalý podnikateľský plán na milú spomienku. Obchodné zámery Fuggerovcov tak v tejto oblasti postupne slabli, až prišlo k rozhodnutiu Červený Kameň predať. Prihlásili sa viacerí záujemcovia, medzi nimi aj Mikuláš II. Pálffy, mladý barón, ktorý v tom čase dvoril vnučke Antona Fuggera, Márií Magdaléne Fuggerovej. Slovo dalo slovo a mladému Mikulášovi sa podarilo hrad kúpiť. Nový majiteľ si zvolil Červený Kameň ako rodové sídlo a na hrad sa tak opäť, po rokoch osudu chladného obchodného skladu, vrátil život vrelý a ľudský. Potomkovia Márie a Mikuláša II. hrad zveľaďovali, v 17. storočí vykonali obrovskú renováciu hradných interiérov, a bolo dostavané aj ďalšie hradné krídlo. V 18. storočí bol hrad zmodernizovaný do podoby, v akej ho poznáme dnes.

Potomkovia Pálffyovcov žili na hrade až do roku 1945, keď v marci hrad nedobrovoľne opustili pred postupujúcou Červenou armádou a odišli do Rakúska. Ich potomkovia tam do dnešného dňa žijú a občas aj oni zavítajú pozrieť znova na rodové sídlo svojich predkov. Po druhej svetovej vojne starostlivosť o pamiatkové objekty prevzala Národná kultúrna komisia a práve v tom momente sa hrad zmenil na múzeum.

hradcervenykamen.sk