Istému profesorovi psychológie z univerzity v Princetone sa ušlo 15 minút svetovej slávy, ale nie vďaka jeho odboru, ale pre jeho profesionálny životopis. Znie to paradoxne, ale je to tak.

Johannes Haushofer je známy ako výskumník súvislostí medzi chudobou a spôsobom rozmýšľania. Jeho novinka sa však nevzťahuje na doterajšiu výskumnú činnosť, ale je zameraná inak. Na svojej webovej stránke má životopis, v ktorom vymenúva svoje neúspechy.

Vyratúva napríklad, aké štipendiá nedostal, aké podpory na výskum mu ušli, kde ho neprijali a ktoré výsledky jeho výskumov odmietli zverejniť odborné časopisy.

Ako píše, naše neúspechy sú väčšinou neviditeľné a na verejnosti prezentujeme iba úspechy. Keď človek sleduje známe i menej známe osobnosti, má pocit, že nikdy nič nepokazia. Výskumník chýrnej univerzity svojím životopisom, „obráteným naruby“, chcel ukázať temnú stránku - teda tú časť svojho života, ktorú musí prekonať. Dodáva, že odmietnutia sa prejavujú v jeho každodennej práci.

Je toho názoru, že nie je správne, aby sme hovorili iba o svojich úspechoch. V poslednom čase dokonca existuje hnutie a čoraz viacej výskumníkov zverejňuje zoznam svojich neúspechov. Idea pochádza od výskumníčky Melanie I. Stefanovej z univerzity v Edinburghu.

Ale najzaujímavejšou časťou biografie J. Haushofera je tá, v ktorej uvádza, že zoznam neúspechov získal väčšiu pozornosť, ako celá jeho odborná činnosť.

A vlastne sa ani nečudujeme, lebo nás vždy pobavia nové pohľady na svet a koniec koncov neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť a motivuje nás k lepšiemu výkonu.

Eva Fábiánová