To najlepšie je ešte pred nami, hovorievame si. Takto na konci školského roka to hovorievajú skôr žiaci (a možno aj učitelia). Bezstarostnosti sa nekladú medze, začína sa dva a polmesačný relax. Alebo ani nie.

V rodinách sa totiž začína obrovská logistika: čo s deťmi cez prázdniny? Rodičia predsa nemajú toľko dovolenky, alebo nie každý môže zveriť svoje deti starým rodičom na dlhší čas. Naše panelákové deti sa dusia v byte (ak sú na to už dosť veľké), chodia s rodičmi do práce (ak im šéfovia dovolia), alebo sú v táboroch. Tento posledný variant je asi pre ne najlepší, veď v táboroch sa môžu venovať svojim obľúbeným koníčkom, môžu vyvíjať také aktivity, ku ktorým sa počas školského roka menej dostanú. Ale tu si veru neoddýchnu, alebo ak aj áno, vyčerpané sa vrátia domov. Ale na druhej strane plné nových zážitkov. Mám rada, keď aj po mesiaci mi synovia majú čo povedať o niektorom z táborov, kde boli. Lebo stále na ne myslia. Dobré zážitky sú podľa mňa základom dobrého plnohodnotného života. Lebo na nich vieme stavať svoj nastávajúci život. Lebo ak ich máme, vždy budeme mať kam sa ukryť: v spomienkach na ne. Dobré zážitky z nás vlastne robia človeka. A podobne: dobré zážitky môžeme zažiť aj počas spoločnej dovolenky.

To najlepšie je teda ešte pred nami. Tešme sa na spoločne strávené chvíle, tešme sa na prázdniny!

Eva Fábiánová