Nikdy nám nič nie je dobré. Doteraz sme hromžili na to, že naše deti a mládež všeobecne stále vysedávajú pred počítačom a nechcú vyjsť na dvor. Teraz, keď sú vonku na vzduchu, tak sa o ne bojíme, že si ublížia.

Ale prečo by? Pravdepodobne hrajú novú hru Pokémon Go, ktorá postupne ovláda celý svet a môže zmeniť spôsob, akým sa hrávalo doteraz na mobilných telefónoch.

Pokémoni sú akousi zvláštnou obdobou zvierat a bytostí so špeciálnymi schopnosťami. Cieľom hier už v 90. rokoch – keď táto mánia vznikala a kreslené seriály zamenili hracie karty, vreckové konzoly a nálepky či oblečenie – bolo čo najviac ich pochytať, vytrénovať a bojovať so súpermi. Teraz sa to všetko premietne do rozšírenej reality. Na potvorky tak môžete naraziť pri prechádzkach mestom, keď pôjdete von, alebo v kancelárii. Stačí zapnutá aplikácia, ktorá vás na reálnej mape mesta upozorní, keď bude pokémon nablízku. Môžete teda sledovať mladých – i menej mladých – ako sa zahĺbia do svojich smartfónov a občas možno i vykríknu, keď nájdu vysnívanú postavičku v kríku, pri ceste alebo pred domom.

Hra spája dva svety, skutočný a virtuálny, v rozšírenej realite. Hráči sa musia dostať na konkrétne miesto v skutočnom svete, potvrdiť svoju polohu cez GPS v mobilnom telefóne. Hra im následne na obrazovke ukáže príšerku, ktorú môžu chytiť a trénovať.

Je to fajn, lebo konečne sa netreba deťom prosíkať, aby išli vyvenčiť psa, ba možno ho aj „prevenčia“, tak dlho s ním ostanú vonku. Ale na druhej strane je to hra ako všetky: človek vie byť na nej natoľko závislý, že nepozoruje svet okolo seba.

Sledovanie digitálnych postavičiek v skutočnej realite môže dostať do problémov aj vojenské základne, najmä ak hráči kamerou zaznamenajú významné vládne, vojenské či bezpečnostné zariadenia.

Takže vlastne sme zase pochodili tak, ako v rozprávke jednoduchá žena, ktorá sa nevedela rozhodnúť, ktoré z troch želaní si vybrať, a tak napokon všetko ostalo po starom.

Eva Fábiánová