Človek je už taký, že nastupujúci rok očakáva vždy s novými predsavzatiami a zvedavo skúma budúcnosť. Rád by vedel, čo mu nový rok prinesie. Nuž, môžem vás uspokojiť, milí čitatelia, že máme pred sebou určite úspešný a šťastný rok – ak sa nám splní prognostika čínskeho horoskopu.

Čínsky rok 2019, rok zemského prasaťa, sa oficiálne začína 5. februára a potrvá až do 24. januára 2020. Podľa čínskej astrológie nám prinesie vlnu šťastia a bohatstva a tiež by ste sa nemali báť vykročiť zo svojej komfortnej zóny, pretože nové príležitosti vám môžu priniesť veľa dobrého.

Možno aj v našom slovenskom živote nastane tá správna „chvíľa“, aby sme hľadali nové cesty, nové spôsoby pestovania nášho jazyka, kultúry a ich odovzdávania nasledujúcim pokoleniam. Zdá sa, že materiálno-finančné podmienky vytvorené štátnym rozpočtom na túto činnosť budú výhodnejšie, než kedykoľvek doteraz. Závisí len od nás, čím naplníme rámce, ktoré sú dané.

Žijeme v krajine, kde sa veľa hovorí o význame hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva ako významnej zložky národnej/národnostnej identity. Národným hodnotám sa dokonca venuje osobitný právny predpis, zákon č. XXX. z roku 2012 o maďarských národných hodnotách a hungarikách. Tento zákon predpisuje povinnosť registrovania a zachovávania týchto hodnôt na miestnej, župnej a národnej úrovni, pričom na vrchole pyramídy sú tzv. hungariká.

Na poli vytvárania registrov hodnôt sú naše komunity aktívne, v miestnych a župných zoznamoch nájdeme celý rad prvkov, ktoré vytvorilo slovenské obyvateľstvo danej lokality, či oblasti. Hodnoty ocenené takýmto spôsobom môžu byť zdrojom oprávnenej hrdosti slovenskej komunity a základom budovania slovenskej identity mladej generácie. Na to je však potrebné, aby sme si slovenské korene týchto hodnôt uvedomovali. Aby sme pri ich navrhovaní nezabudli a nehanbili sa uviesť (aj) ich slovenský pôvod. Medzi tieto hodnoty môžu patriť naše kostoly, objekty ľudovej architektúry, výšivky, tkaniny, keramika, gastronómia, ale aj prvky nehmotného kultúrneho dedičstva, ľudové zvyky, rozprávky, folklór. Všetko to vytvára základ pre rozvoj miestneho turizmu, a teda rozvoj hospodárstva a posilnenie miestnej komunity.

V posledných rokoch sa aj vďaka zvyšujúcej sa štátnej dotácii na tento účel v kruhu našej národnosti zintenzívnil proces vytvárania miestnohistorických zbierok a spoločenských domov. Slovenská samospráva mesta Sarvaš sa po dlhoročných rokovaniach s predchádzajúcim majiteľom stala majiteľom miestneho oblastného domu. Po náročnej rekonštrukcii a zásluhou množstva dobrovoľnej práce slovenskej komunity a jej podporovateľov oblastný dom v lete minulého roka opäť otvoril svoje brány. Okrem turistov, prichádzajúcich do mesta, je sarvašský oblastný dom obľúbeným miestom žiakov slovenskej školy, ktorí sa medzi starými stenami už tradične oboznamujú so životom svojich slovenských predkov. Majiteľom domu, v ktorom sa prelína uchovávanie miestnych hodnôt a vytváranie priestoru pre spoločenský život miestnej slovenskej komunity, sa v uplynulých rokoch stali napr. aj Slováci v Poľnom Berinčoku, Telekgerendáši, Čorváši a Čabasabadi. Tieto objekty nielen symbolicky zastrešujú slovenské dianie v obci či meste. Počas mojich návštev medzi Slovákmi v rôznych kútoch Maďarska ma s podobnými plánmi oboznámili viaceré slovenské samosprávy. Svoje požiadavky niektoré z nich aj dali na papier a my sme ich sprostredkovali kompetentným vládnym orgánom.

Mohli by ste sa spýtať, ako to súvisí s hodnotami a vyššie spomínanými registrami hodnôt? My, Slováci, sme bohatá národnosť. Svoje poklady, pamiatky na minulosť, na život našich predkov, si nadovšetko vážime. Aj keď často tieto miestne zbierky nevlastníme, v mnohých obciach a mestách sa o ne príkladne staráme. Aktivisti slovenských spolkov opatrujú vystavené predmety, upratujú, líčia steny, kosia trávu a vykonávajú všetky práce v záujme dôstojnej prezentácie minulosti svojej komunity. Spájanie týchto priestorov so spoločenským životom a pedagogikou je pomerne nový jav, ktorý slúži aj vytváraniu väzieb miestneho obyvateľstva a hlavne mladej generácie k týmto hodnotám.

Trend, aby miestne múzeá a zbierky neboli „mŕtvym“ priestorom, aby sa stali súčasťou života danej lokality, nám, Slovákom, praje. Ubúdaním počtu tých príslušníkov slovenskej národnosti, ktorí si jazyk priniesli z domu, z rodinného prostredia, sa mení aj obsah slovenskej identity. U mladšej generácie čoraz väčšiu váhu v ňom nadobúda väzba ku kultúrnemu dedičstvu, k miestnym hodnotám a rodinným tradíciám, pričom táto väzba motivuje k osvojovaniu si jazyka predkov.

Do nového roka, ktorý bude rokom volebným, by som si želala, aby sme mali trochu viac kolektívneho sebavedomia. K tomu môže prispieť sebapoznanie, spoznávanie hodnôt, ktorými naši predkovia prispeli do spoločného bohatstva našej krajiny a uvedomovanie si zvláštnosti a neopakovateľnosti našej hmotnej a nehmotnej kultúry. Je to ďalšia motivácia pre záslužnú prácu členov spolkov a slovenských samospráv v záujme zachovania nášho malého slovenského sveta. K tejto práci želám každému veľa elánu a odhodlania, v rodinnom a profesionálnom živote veľa úspechov v novom roku 2019!

Alžbeta Hollerová Račková

predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku