Ako som to naznačil v minulých svojich zápiskoch, tieto dni boli už oveľa rušnejšie, než tie predchádzajúce. Na plenárnom zasadnutí parlamentu v druhom kole bola prerokovaná správa vlády o situácii národností v Maďarsku medzi rokmi 2015 a 2017.

Nové veci neodzneli, tak kompetentné výbory, ako aj plenárne zasadnutie správu hodnotili ako objektívnu a obsažnú. Podobne hodnotil materiál aj náš výbor, takže na nasledujúcom hlasovaní nás asi nečaká veľké prekvapenie.

Popri dvojročnej správe parlament prerokoval aj návrhy, ktoré nesúvisia síce s postavením národností, avšak pre slovenského čitateľa sú možno zaujímavé. Ide o zákony o vybudovaní dvoch mostov na maďarsko-slovenskej hranici, medzi obcami Dunakiliti a Dobrohošť a medzi obcou Őrhalom a Vrbovkou. Vo všeobecnej rozprave žiadne pripomienky proti neodzneli.

Minulý týždeň zasadal aj náš národnostný výbor. Pozvali sme zástupkyňu ombudsmana, zodpovednú za národnostnú oblasť, aby referovala o pripravenej správe o činnosti ich úradu v roku 2017, ktorú predložia aj na plenárnom zasadnutí parlamentu. Okrem toho nás informovala o ďalších výskumoch, ktoré sa týkali uplatnenia národnostných práv v oblasti verejnoprávnych médií, v oblasti filmovej tvorby, v oblasti zbierania národných hodnôt (takzvané hungariká), ako aj v oblasti podnikania na národnostnom základe, a to na príklade vzorového hospodárenia Slovincov v Maďarsku. Okrem uvedeného nás informovala aj o negatívnom prístupe jednej samosprávy k predstaviteľom rómskej komunity pri vybavovaní ich rodinného pohrebu a o problémoch pri získaní oficiálneho účtu pre žiakov – účastníkov letného tábora organizovaného nie školou, ale nadáciou.

Ako vidno, bolo toho dosť. Všetky správy boli obsažné a vyvolali záujem prítomných. Pani ombudsmanka a jej pracovníci znova vykonali veľmi hodnotnú a profesionálnu prácu, o čom sa môžu presvedčiť aj prípadní záujemcovia na domovskej stránke Úradu ombudsmana.

Mám za sebou aj tretie kolo svojich pravidelných stránkových hodín tak v Budapešti, ako aj v Békešskej Čabe. Záujem Slovákov z okolia hlavného mesta o osobné stretnutie nerastie, avšak v budove Celoštátnej slovenskej samosprávy máme vždy s pracovníkmi, alebo s predsedníčkou čo prerokovať. Práve preto sú tieto stretnutia už aj z tohto pohľadu osožné. A keďže s pani predsedníčkou máme kopu spoločných programov a iniciatív, tak sme túto možnosť využili.

V Békešskej Čabe je to trochu inak. Tam sa vždy ohlásia miestne, či regionálne médiá so žiadosťou o rozhovor. Tentoraz prišla reportérka spravodajskej stránky www.behir.hu a zaujímala sa o postavenie a úlohy hovorcu, respektíve o moje prvé skúsenosti v rámci stránkových hodín. Na druhej strane zasa aj slovenské samosprávy pôsobiace v župe prejavujú náznaky záujmu o osobné stretnutia. Teraz prišla predsedníčka slovenskej samosprávy z obce Medeš (Medgyesegyháza), priniesla mi pozvánku na pripravovaný program svojej dediny a zaujímala sa o možnosti účasti na jazykových kurzoch na Slovensku. A nakoniec som sa ohlásil do čabianskej slovenskej školy, aby som aj tam konzultoval s pani riaditeľkou a vedúcou materskej školy inštitúcie. Pani riaditeľka využila možnosť a požiadala o pomoc v troch záležitostiach, čo – samozrejme – som aj prisľúbil, a budem sa snažiť jej, či vlastne inštitúcii aj pomôcť. O obsahu týchto iniciatív budem informovať, keď sa mi podarí v nich postúpiť.

Anton Paulik