Ostrihom je vstupná brána do Pilíša, aj vstupná brána do nášho príbehu. Často kráčam štúrovským mostom do centra mesta. Po necelom kilometri dôjdem k vyústeniu ústredného námestia mesta.

Zabočím k radnici a na dome na Széchenyiho námestí 3. ma zaujme pamätná tabuľa venovaná Sándorovi Katonovi. Maďarský text ma informuje, že „v tomto dome, kde býval právnik Dr. Sándor Katona, bola založená 4. novembra 1918 Ostrihomská národná rada, ktorej bol predsedom a organizátorom“. Nenápadná tabuľka, neznáme meno. Až dovtedy, kým nezistím, že Alexander Katona bol synom svojrázneho slovenského národovca Františka Kabinu. Kabinovo jablko odpadlo zo slovenského stromu veľmi ďaleko, až do úrodnej maďarskej pôdy.

Kto bol František, alebo častejšie Fraňo Kabina? Napriek jeho dlhému, 87-ročnému životu sa v slovenskej spisbe, či na hodinách dejepisu o ňom veľa nedozviete. Najviac od slovenského historika Romana Holeca v popularizačnej štúdii s názvom Nepochopený. Priliehavý názov. Žil v rokoch 1844 až 1931. Narodil sa v rodine mäsiara v Bzenici pri Žarnovici. Vyštudoval práva. „Hoci pôvodným povolaním bol advokát, počas svojho dlhého života účinkoval aj ako novinár, politik, vydavateľ a neúnavný organizátor najrozličnejších spolkov a združení. A hlavne bol statkárom … navyše pôsobil celý život v Budapešti a jej blízkom okolí, čo pre uvedomelého Slováka rovnako nebolo typické.“

Jeho životný príbeh bol skutočne atypický. Presvedčený Slovák, ale i vedomý uhorský vlastenec. Nepochodil u národovcov v Martine, obrátil sa k sociálnej demokracii. Koncom šesťdesiatych rokov 19. storočia zakladal gymnázium v Kláštore pod Znievom, jedno z troch tzv. matičných. Do Kláštora sa vrátil po 50-ich rokoch už v Československej republike, aby ho opätovne postavil na nohy a dva roky viedol. To je len zopár Kabinových útržkovitých životných príbehov. Jeho bohatá publikačná, vydavateľská, politická i podnikateľská činnosť stále čaká na spracovanie.

Vráťme sa do Ostrihomu. F. Kabina mal s manželkou šesť detí. Tie mu podľa R. Holeca „veľkú radosť neurobili. Pod vplyvom svokry a matky, ale i výchovy vo vtedajších školách sa postupne odvrátili od otca a pomaďarčili“. Syn Sándor sa usadil v Ostrihome a s „panslávskym“ otcom prerušil všetky styky. Spomína sa, že aj preto, lebo sa priskoro oženil po smrti Sándorovej matky. Tento príbeh sa v rodine zopakoval, aj ostrihomský syn sa po smrti svojej prvej ženy oženil neprimerane skoro. V rodine to nepochopili podobne ako u starého otca. Súčasné maďarské pramene zdôrazňujú, že na rozdiel od svojho otca podporujúceho slovenské národné hnutie Sándor Katona verejne vyznával silné maďarské presvedčenie. Vynára sa otázka, či posilnenie jeho odlišnej národnej identity, ktorá sa prejavila aj v zmene priezviska, pramenilo v jeho konflikte s otcom, alebo ju ovplyvnilo systémové maďarizačné prostredie tej doby.

Jozef Schwarz