Blíži sa termín volieb do národnostných samospráv. Niektoré národnosti nám závidia pokoj, s akým sa pripravujeme na ne, čiže to, že máme jednu celoštátnu listinu.

Ťažko im vysvetliť, aké skúsenosti doviedli nás, počítajúc aj vedúcich predstaviteľov nominujúcich organizácií, k tomu, aby sme sa zhodli na tom, že bude pre našu národnosť lepšie, ak sa spojíme a vytvoríme spoločnú listinu. A aj takto sme mali menšie trampoty okolo nominácií, bez ktorých by nám bolo ľahšie. Teraz už naozaj potrebujeme kampaň iba na to, aby sme našli ešte nových voličov, ktorí doteraz neboli registrovaní, a aby sme nabádali už registrovaných, aby aj išli hlasovať.

Prvé septembrové týždne zasa som mal veľmi rušné. Pôvodne som si síce myslel, že svoje stránkové dni obnovím až od októbra, avšak tak v CSSM, ako aj na Čabe som mal dosť vecí prerokovať s ľuďmi, takže som zašiel do oboch svojich kancelárií. Tamojšie stretnutia majú vždy zmysel, lebo sa dajú spresniť programy nasledujúcich týždňov, ale tentoraz som v Čabe mal aj návštevu z obce, kde pre okolnosti súvisiace s miestnymi slovenskými voľbami chceli so mnou hovoriť a vyhodnotiť situáciu okolo nominácie miestnych kandidátov.

Ku koncu volebného obdobia aj predsedovia celoštátnych národnostných samospráv, ktorí zároveň sú aj členmi Združenia celoštátnych národnostných samospráv, sa stretli na vysunutom zasadnutí v Chorvátsku, kam pozvali aj nás, teda hovorcov národností. Na zasadnutí vyhodnotili päťročnú činnosť združenia, vypočuli sme si aj hodnotenie toho istého obdobia z pohľadu školského referenta, zodpovedného za národnostné školstvo Ministerstva ľudských zdrojov a aj zástupkyne ombudsmana zodpovednej za práva národností. A keďže pamäť človeka je selektívna, bolo osožné si vypočuť rekapituláciu posledných piatich rokov z týchto pohľadov. Samozrejme, nikto z nás si nepamätal všetko, čo sa udialo trebárs v oblasti školstva, lebo tam dochádza každý rok k množstvu zmien.

V tomto roku, ako o tom informovali aj Ľudové noviny, škola v prírode pre žiakov našich škôl sa uskutočňuje na novom mieste, v Jasení. Keďže ma zaujímalo, v akom prostredí a na základe akého programu doškoľujú naše deti, minulý týždeň som navštívil aj školu v prírode. Podmienky sú v podstate rovnaké, aké boli v Hronci pred desiatimi rokmi. Tak ubytovanie, ako aj príroda na okolí pripomína tamojšie prostredie. Pre mňa, ako „neučiteľa“, bol zaujímavý aj program, na základe ktorého deti, prichádzajúce z rôznych škôl, zamestnávajú tak, aby to ony, aj ich učitelia pokladali za užitočné. Program môžem len odporúčať pre všetkých. Niektoré časti, ktoré v našich školách vidieť len zriedkavo, by som si vedel predstaviť aj doma, ako obsah domáceho doškoľovania pre širší okruh našich učiteľov.

Anton Paulik