Uplynulo už viac ako 101 rokov od zrodu Slovenska, vtedy súčasti Československa. Nemalú zásluhu na jeho územnom kreovaní mal slovenský politik Vavro Šrobár.

Už sme v našich historkách spomínali, že v roku 1919 musel zabezpečiť slovenskú nezávislosť rokovaniami s Bélom Kunom, ale aj ozbrojenou silou. Vymanenie Slovenska z uhorského (presnejšie maďarského) područia sa nikdy netešilo a, bohužiaľ, dodnes neteší maďarskej asertivite. Maďarsko sa nechce vyrovnať s trianonským mierom. Jeho čiastkový revanš vyvrcholil v podobe okupácie južného a neskôr východného Slovenska v novembri 1938 a v marci 1939. Československo (a Slovensko) prestalo existovať.

Mnohí Slováci sa s tým nezmierili. Rozhodli sa vrátiť k osvedčeným demokratickým základom slovenskej svojbytnosti v podobe obnovenia Československa. Vavro Šrobár patril medzi nich. V auguste 1944 vyhlasuje Slovenské národné povstanie a stáva sa jedným z dvoch predsedov Slovenskej národnej rady. V marci 1945 sa dokonca zúčastňuje v Moskve rokovaní so Stalinom. Na následnej recepcii v Kremli (podľa básnika a politika Ladislava Novomeského, inak rodáka z Budapešti) si Stalin „neveľmi všímal Beneša a srdečne sa zabával so starým Šrobárom, protipeštianskym „panslávom“ ešte z čias Uhorska“. Potom sa premiestnili do kremeľskej kinosály, kde premietli dokument o obliehaní Budapešti Červenou armádou. „Stalin vraj chcel zrúcaninami Budapešti potešiť Šrobárovo srdce.“ Uvedená historka dokazuje, že karty povojnového stredoeurópskeho usporiadania rozdával Sovietsky zväz. Poukazovať na protimaďarské národovectvo Šrobára je nemiestne. Nemal ho zapotreby. Veď je už štvrťstoročie po Trianone, veľkomaďarská myšlienka opäť porazená a Červená armáda dobýja Maďarsko. Samotný Šrobár sa v apríli 1945 stáva ministrom financií československej vlády v Prahe a má iné starosti.

Stalin určite nebol sentimentálny. Jednou rukou podporil návrat Slovenska k hraniciam spred Viedenskej arbitráže, druhou rukou odobral Československu Podkarpatsko, ktoré v 1939 tiež okupovali horthyovci. A nielen to. Ako ďalej spomína Novomeský: „Ale ktovie, možno pri inej a podobnej príležitosti zase Rákosi odchádzal od Stalina cítiac sa pánom Žitného ostrova...“ Dosvedčuje to správanie maďarských komunistov po získaní moci. Vyhranený nacionalizmus pokračoval.

Jozef Schwarz