Pešťbudínski Slováci a mnohí čitatelia Ľudových novín poznajú meno – Anton Straka. Tento československý diplomat pôsobil v rokoch 1926 až 1936 ako tlačový a kultúrny atašé ambasády v Budapešti. Zaslúžil sa o rozvoj maďarsko-československých vzťahov. Preto si ho miestni Slováci uctili aj pamätnou tabuľou.

Tá sa nachádza od roku 2003 na dome na Americkej ulici č. 3 a uvádza, že sa zaslúžil o rozvoj československo-maďarských kultúrnych vzťahov. To je oveľa viac informácií, ako má o ňom priemerne vzdelaný Slovák vo svojej domovine.

Košický rodák (1893) pochádzal z rodiny mlynára a tesára, tiež veľkého národovca Jána Straku. Syn Anton vyštudoval katolícku teológiu. Prišiel rok 1919. Anton víta československé vojská a aktívne sa zapája do budovania nového štátu. Ukázal sa ako všestranný človek. Pôsobil ako tajomník Slovenského politického klubu a Slovenskej národnej rady. Do roku 1920 zastával funkciu člena administratívneho výboru mesta Košíc. V r. 1919 bol pokladníkom Miestneho odboru Matice slovenskej v Košiciach, spoluzakladateľom a zapisovateľom Československej besedy. Osobitne sa venoval rozvoju športových aktivít, v rokoch 1921 – 1922 pôsobil ako predseda Československého futbalového zväzu, od r. 1921 ako predseda slovenskej sekcie Klubu československých turistov. Od r. 1919 bol poľným kurátom a pracovníkom Ministerstva národnej obrany v Prahe, v rokoch 1922 – 1925 prešiel pracovať na tlačové oddelenie predsedníctva vlády so zameraním na slovenské a maďarské veci. V Maďarsku si ho vážia pre prácu, ktorú vykonal ako kultúrny atašé československého veľvyslanectva v Budapešti. Po návrate do Prahy pracoval ďalej na ministerstve zahraničia až do zániku ČSR.

Svoje ľavicové presvedčenie mnohokrát overené počas svojej práce v Maďarsku neskrýval ani po nemeckej okupácii Česka. Zapojil sa do ilegálnej činnosti. V roku 1940 sa stal členom Kruhu priateľov divadla D40 a spolupracovníkom ľavicového divadelníka E. F. Buriana. V r. 1941 ho zatklo gestapo, sedel vo väzeniach a v koncentračných táboroch až do marca 1945, keď zrejme zahynul.

Jozef Schwarz