Zanechať za sebou stopu sa snaží ľudstvo od začiatku sveta. Záleží nám na tom, aby generácie, ktoré prídu po nás, vedeli, čo všetko sme vykonali. Je to aj akési zachovanie spoločnej histórie.

Či to boli kresby na stenách jaskýň, či pergameny, knihy, neskôr noviny a audiovizuálne nosiče, vždy išlo ľudstvu o zanechanie stopy. Knihy a papier sa síce osvedčili, ale zaberajú veľa miesta, sú ľahko zničiteľné a zvuk sa na nich nezachová. S vývojom techniky sa však zdokonaľovalo aj uchovávanie dát. Prišli na rad pásky, gramofónové platne, v počítačovej technike floppy disky, CD a DVD, ale aj USB kľúče, či iné. Ale ani tieto nevydržali dlho, takže výskumníci hľadajú stále nové možnosti na uchovanie dát.

Štúdio Warner Bros. sa rozhodlo nájsť alternatívny spôsob na archivovanie filmov a na pomoc privolalo Microsoft, ktorý začal vyvíjať nový typ média, ktorý by bol schopný archivovať dáta veľmi dlhú dobu bez rizika, že by sa mohli časom poškodiť. Výsledkom je malý tenký plát z kremenného skla, ktorý je súčasťou projektu Silica. Vyrobené sklo je zatiaľ prototypom, ale veľmi perspektívnym: na štvorcový plát s hrúbkou 2 milimetre uložili pôvodnú verziu filmu Superman z roku 1978 s veľkosťou 75,6 gigabajtu.

Odolnosť skla ako média na uchovávanie dát výskumníci overili aj ponáraním do vriacej vody, umiestnením do rúry či intenzívnym poškriabaním. Dáta sa napriek tomu nepoškodili a ich celistvosť zostala zachovaná. Ohroziť by ich nemal ani zub času. Microsoft odhaduje, že dáta v skle by mali vydržať až stovky rokov.

Budúcnosť je jasná, mohli by sme povedať, ale ako v prípade každého nového objavu, aj tu platí, že jeho opodstatnenie ukáže čas.

Eva Fábiánová