Už je to 100 rokov čo trianonská dohoda potvrdila vznik národných štátov Maďarov – Maďarska a Slovákov – Československa. V obidvoch zostali početné menšiny tých druhých. V tejto súvislosti často hovoríme o sťažených podmienkach možností ich národného života a spoločenského uplatnenia. Predovšetkým slovenskej národnosti v Maďarsku.

Aj keď hlasnejšie sa sťažovali Maďari na Slovensku. Dnes spomeniem „menšinový osud“ jedného príslušníka maďarskej menšiny v Československu pred deväťdesiatimi rokmi.

V Košiciach žil na prelome storočí významný právnik a mestský činovník Gejza Grosschmid, ktorý sa narodil v roku 1872. Priezvisko zdedil po svojich predkoch – spišských Nemcoch. Do smrti sa k nemu hlásil a pod týmto menom je aj pochovaný. Po vzniku Československa sa stal jeho občanom, ale maďarské povedomie ho priviedlo k politickej aktivite v radoch Krajinskej (maďarskej) kresťansko-sociálnej strany. Áno, maďarská menšina na Slovensku mala aj vtedy svoje politické strany. A v roku 1925 ho zvolili za senátora československého parlamentu v Prahe. Mandát obhájil aj v roku 1929.

Svoje poslanecké aktivity (návrhy, vystúpenia v rozpravách i interpelácie) zameriaval predovšetkým na presadzovanie maďarských menšinových požiadaviek. Napríklad: na vydanie a zmeny zákona o štátnom občianstve, používanie maďarského jazyka na finančných úradoch a iné národne podfarbené snahy. Ako senátor plnohodnotne a bez obmedzení bránil záujmy maďarskej národnostnej menšiny. Zápisy svedčia o tom, že parlamentné reči viedol v maďarčine a v maďarčine zložil aj (dvakrát) poslanecký sľub: Fogadom, hogy hű leszek a Csehszlovák Köztársasághoz… V senáte pôsobil do roku 1932, keď rezignoval.

Následne sa vysťahoval do Miškovca, kde o dva roky (1934) zomrel. Možno jeho meno vám veľa nehovorí. Známejší sú jeho synovia. Mladší Géza Radványi, ktorý sa v roku 1939 presťahoval do Budapešti, bol úspešný maďarský filmár. Dnes má pamätnú tabuľu v Košiciach. Ešte úspešnejším sa stal prvorodený syn Sándor Márai, významný a takmer svetoznámy spisovateľ. Ten má v Košiciach dokonca aj sochu.

Všetci traja Grosschmidovci napriek tomu, že sa po roku 1918 stali príslušníkmi národnostnej menšiny, spoločensky prerazili. Zaujala ma skutočnosť, že obaja synovia sa nehlásili k pôvodnému rodovému menu Grosschmid. Ktovie, prečo?

Jozef Schwarz