Nedávno som čítala, že tím ochranárov pracujúcich v okolí najväčšieho vulkánu na Galapágoch oznámil, že našiel 30 obrovských korytnačiek, ktoré sú čiastočnými potomkami dvoch vyhynutých druhov, medzi nimi aj toho, z ktorého pochádzal známy Osamelý George.

Ako uviedli, jedna mladá samička je priama príbuzná pôvodného druhu Chelonoidis abingdonii, ktorý žil na ostrove Pinta. Poslednou z týchto korytnačiek bol práve Osamelý George, ktorý uhynul v júni 2012. Podľa odhadov sa dožil vyše sto rokov. Ďalších 11 samčekov a 18 samičiek pochádza z druhu Chelonoidis niger, ktorý žil na ostrove Floreana. Predkov korytnačiek k vulkánu pravdepodobne zavliekli piráti alebo lovci veľrýb. Nájdené jedince sú teda krížencami privezených a miestnych druhov.

Hovorí sa, že nádej zomiera posledná, ale aj to, že si ju treba chrániť, lebo jedine nádej nám dodáva silu na prežitie. Nuž, o prežití by sme my, Slováci v Maďarsku mohli dačo hovoriť. Veď nás už naozaj všelijako chceli odbiť, asimilovať, integrovať, alebo len zmeniť naše zmýšľanie. A ešte stále sme tu. Žijeme svoje všedné dni a tešíme sa zo svojich sviatkov. Akými sú napríklad bály. Ten prvý tohtoročný bol už tradične v Orosláni. Tešíme sa, keď nájdeme starý rodinný recept a snažíme sa ho zachovať. Niektoré jedlá sú natoľko dobré, že na nich vieme vybudovať aj marketing rodnej obce, ako to robia Šóškúťania s trubelkami. Nezabúdame ani na úžitkové predmety svojich predkov a uchovávame ich v oblastných domoch. Dnes s nami môžete zavítať do mlynského oblastného domu. A keď zistíme, že nie sme sami v tejto krajine, tak sa združujeme, a svoje poznatky odovzdávame svojim priateľom, ktorí majú podobné radosti a starosti ako my. Založíme si spolok a pravidelne sa stretávame. Alebo len spomíname na predkov, ktorí vykonali niečo neskutočné, a zostali po nich stopy, popri ktorých denno-denne prechádzame, akým je napríklad Námestie hrdinov a podiel slovenského architekta a staviteľa M. M. Harminca na ňom.

Takže dovtedy, kým máme čo zachovávať, kým máme čo ukázať, nebudeme potrebovať ochranárov, aby nás znovu našli a nebudeme Osamelí Georgovia. Lebo máme nádej.

Eva Fábiánová