Dosť často počúvam, možno aj iní, že Békešská Čaba je hlavným mestom Slovákov v Maďarsku. Doteraz som sa nad týmto označením nezamýšľal, bral som ho ako samozrejmosť, avšak za posledné mesiace stále viac, aj priamo pociťujem jeho pravdivosť. Za posledné dva týždne som sa tam zúčastnil dvoch medzinárodných programov a mal som dve dôležité stretnutia. A to boli len posledné dva týždne.

V rámci jedného zo spomenutých dvoch podujatí s medzinárodným charakterom, s gesciou Čabianskej organizácie Slovákov prezentovali účastníkom tri slovenské kalendáre na rok 2020, Čabiansky, Dolnozemský a Slovenský svetový kalendár. Keďže obsah všetkých troch ročeniek sa priamo týka aj nás, Slovákov v Maďarsku, pokladám za dôležité, aby pre záujemcov, medzi nimi aj čitateľov Ľudových novín boli pomerne obšírne predstavené všetky tri.

Tá druhá akcia s medzinárodnou účasťou bola dvojdňová vedecká konferencia zorganizovaná pri príležitosti 30. výročia založenia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, na ktorej sme zároveň oslávili aj významné životné jubileum prvej dámy vedeckého výskumu našej komunity, zakladateľky výskumného ústavu, profesorky Anny Divičanovej. Keďže samotný ústav ako inštitúcia, tak aj jeho pracovníci, veľmi veľa vykonali v záujme toho, aby sme mali dokumentované, spracované, a aj publikované všetko to, čo sa ešte zachovalo z jazyka, dejín, národopisu a ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku. Myslím si, že toto podujatie nielenže malo medzinárodný charakter, ale malo aj mimoriadny význam z pohľadu medzinárodnej vedy a – samozrejme – aj z pohľadu našej komunity.

Stretnutia som mal s predsedom Zastupiteľského zboru Békešskej župy a s prednostom župnej samosprávy. To prvé stretnutie bolo dôležité predovšetkým preto, aby som informoval predsedu o svojej činnosti v meste a v župe. Mali by sme o sebe vedieť, veď sa stretávame na rôznych župných programoch a doteraz som nemal možnosť sa mu aj oficiálne predstaviť a vysvetliť mu podstatu mojej účasti na týchto podujatiach. S pánom prednostom, ako odborníkom, ktorý vidí zblízka súčasnú prax a z nej plynúce problémy, spolupracujeme na vypracovaní nového systému financovania a vyúčtovania národnostných samospráv. Nebude to ľahké, ale verím, že sa nám postupne podarí znížiť byrokratickú záťaž národnostných zborov.

Okrem čabianskych programov sa začala aj moja práca v parlamente. Napriek tomu, že v rokovacom poriadku týchto dní sme nemali bod, ktorý by sa bezprostredne týkal národností, mnohí z nás, národnostných hovorcov sme sa zúčastnili plenárnych zasadnutí. Okrem toho sme mali spoločné stretnutie s členmi Združenia celoštátnych národnostných samospráv. Na tomto neformálnom stretnutí sme prebrali aktuálne úlohy týchto mesiacov, ako skúsenosti jednotlivých menšín počas národnostných volieb, príprava budúcoročného rozpočtu, alebo tiež budúcoročné sčítanie obyvateľstva. Zhodli sme sa na tom, že všetky spomenuté otázky sú mimoriadne dôležité pre nás všetkých, a preto budeme postupovať aktívne a jednotne pri vyhodnocovaní skúseností z volieb, ako aj pri príprave rozpočtu a sčítania obyvateľstva. Skúsenosti z volieb už pozbierali všetky národnosti, kým návrhy na národnostné položky budúcoročného rozpočtu zhrnul predseda národnostného výboru v týchto dňoch. Pripravuje sa aj vládne nariadenie o sčítaní obyvateľstva, ku ktorému predsedovia celoštátnych národnostných samospráv predložia svoje spoločné stanovisko o národnostných očakávaniach pri prípravách a výkone súpisu. Úlohou nášho výboru je, aby sme svojou váhou podporili ich iniciatívy.

Anton Paulik