Viacerí čitatelia Ľudových novín zrejme poznajú svojráznu postavu slovenskej literatúry sváka Ragana z Brezovej. Na svet ho priviedol v roku 1927 spisovateľ Elo Šándor. V jeho úsmevných príhodách opísal tradície a zvyky ľudí z kopaničiarskeho prostredia. Veľkú slávu pretrvávajúcu do súčasnosti priniesla svákovi Raganovi televízna adaptácia z roku 1976 režiséra Martina Ťapáka.

Sváko Ragan mal predlohu v skutočnej postave. Bol ním Martin Lacko, ktorý sa narodil v roku 1847. Život mu pripravil ťažké skúšky, veľké náklady na liečbu jeho detí ho donútili predať role a z poľnohospodára sa stal obchodník. Brezová bola známa najmä svojím garbiarstvom a tak sa pustil do predaja kože a obuvi. Šándorovi sa podarilo vytvoriť literárneho hrdinu, malého slovenského človeka, ktorý každodenné ťažkosti a nástrahy vtedajšieho uhorského života na prahu 20. storočia zvláda s fortieľom a vtipom.

V knihe nájdete aj historky s politickým nábojom. Napríklad autor svojho hrdinu skamarátil s Milanom Hodžom, ktorý neskôr za Československa sa stal ministrom. Náš príbeh je ešte spred prvej svetovej vojny. Sváko spomína: „sa poznám s naším pánom ministrom Hodžom, ked mal ešče v Peštú Týdeník“ (rok 1903!). Pridáva, že prišiel aj na Brezovú a „z brezovskej kože na topánky kúpeli, ba aj z Peštú si od nás kožu telegrafom objednávali, boli sme jedna ruka“.

Sváko Ragan bol tiež úspešným, dnešným slovníkom povedané, volebným manažérom. Knižný Ragan to opísal takto: „Ked som počul, že náš neskajší pán minister Hodža kandiduje v Kulpíne“ (nakázal žene) „Stará, naviaž nošu podešví a futra, idem za pánom Hodžom, len tu dolu, jen do Kulpína a vrátim sa len až keď ho vyvolia za ablegát … Agitoval som dotál, dokál to Hodža vyhral. Aj som pri tom kšeft uróbel“. A to bolo Uhorsko roku 1905! Brezová je na západe, takmer pri moravskej hranici a Kulpín na juhu v Bačke na opačnej strane krajiny, v dnešnom Srbsku. Niekoľko sto kilometrov. Ako správny obchodník popri volebnej kortešačke nezabúdal na kšeft. Zmenilo sa niečo za vyše 100 rokov?

Jozef Schwarz