Je koniec leta. Začal sa nový školský rok a život by sa mal vrátiť do normálu. Že sa tak nestalo, súvisí stále s pandémiou koronavírusu. Krízový štáb síce zatiaľ nezavádza ochranné opatrenia známe z jari, avšak nárast pozitívne testovaných ľudí rastie rýchlejšie ako vtedy, a preto je zasa dôležité, aby sme boli opatrní, a napríklad v uzavretých priestoroch a v prostriedkoch hromadnej dopravy nosili znova rúška.

Koncom augusta aj napriek pomerne prísnym pravidlám, a preto s obmedzeným počtom účastníkov, sa konalo tradičné celoštátne folklórne stretnutie Slovákov v Maďarsku v Banke. Záujem o podujatie bol veľký, prítomní sa tešili z možnosti stretnúť sa a z kultúrneho programu na tradične vysokej úrovni. Bol by som však radšej, keby – keďže šlo o kultúrne podujatie Slovákov – v programe vystupujúcich skupín bolo menej maďarských piesní a tancov, ale úroveň vystúpení bola presvedčivá.

Aj v prvý septembrový týždeň sa mi zdalo, že všetci chcú dobehnúť to, čo pre obdobie karantény nestihli, a preto na tieto dni bolo naplánovaných veľa podujatí. Ani som nestihol ísť všade, kam ma pozvali, alebo kam by sa patrilo. Najviac som ľutoval, že pre iné povinnosti som nemohol byť prítomný pri odovzdávaní striebornej plakety ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka za celoživotný vklad do zveľaďovania slovenskosti v Maďarsku učiteľovi čabianskej slovenskej školy Michalovi Lásikovi, môjmu kamarátovi. Gratulujem mu touto cestou, a dúfam, že v blízkej budúcnosti tak urobím aj osobne.

V ten istý deň som sa zúčastnil osláv 70. výročia založenia Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej školy v Novom Meste pod Šiatrom. Pani riaditeľka a jej spolupracovníci si to naplánovali trochu neobvyklým spôsobom, rozdelili oslavy na dve časti. Prvá časť obsahovala odhalenie pamätnej tabule na budove, kde na začiatku sídlila škola, a teraz tu je Mestské múzeum Ferenca Kazinczyho. Po uložení pamätných vencov vo dvore budovy bola otvorená komorná výstava fotografií zo života školy a nasledoval príjemný rozhovor s bývalými žiakmi a učiteľmi školy. S niektorými z nich už vopred nakrútili videorozhovor, čo tiež spestrilo program. Bolo to naozaj príjemné stretnutie, ktoré dokázalo dôležitosť tejto inštitúcie pre slovenské deti a pre slovenskú komunitu Zemplína. Blahoželám škole a všetkým jej pracovníkom a žiakom za zaujímavý pamätný program, ktorého druhá časť sa má uskutočniť začiatkom októbra.

Huť (Pilisszentlélek) je malá slovenská obec, patriaca už desaťročia k mestu Ostrihom, kde už dlhé roky zápasia s poklesom počtu obyvateľov. Ale napriek ťažkostiam, a vďaka štátnej podpore, sa miestni veriaci mohli tešiť z dokončenia obnovy svojho kostola. Na slávnostnej omši pri tejto príležitosti boli prítomní okrem domácich aj štátny tajomník zodpovedný za cirkevnú a národnostnú oblasť Miklós Soltész, parlamentný poslanec volebného obvodu Pál Völner. Budovu posvätil pomocný biskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Gábor Mohos. Prajem veriacim z Huti, aby im obnovený kostol dlho slúžil ako miesto na pestovanie duchovných hodnôt, medzi nimi aj slovenčiny v rámci katolíckej liturgie.

Obyvatelia Veňarca oslávili 315. výročie znovuzaloženia svojej obce. Výročie si pripomenuli krásnym programom, ale pre pandémiu len v užšom kruhu. Myslím si, že takéto dôležité výročia, aj napriek neprajným okolnostiam, sa musia dôstojne osláviť, aby pripomínali súčasníkom slovenský charakter našich dedín a miest.

Anton Paulik