V nedeľu 24. apríla 2022 sme si pripomenuli spolu s organizáciou UNESCO 200. výročie narodenia slovenského básnika Janka Kráľa. Porovnávania často krívajú, ale jeho básnickú tvorbu a život možno dávať do súvisu so Sándorom Petőfim.

Obaja boli slovenského rodu, obaja pracovali u právnika Vrchovského v Pešti, obaja boli revolucionári básnickým slovom i činom a v oboch prípadoch nevieme, kde sú pochovaní. Jeden malý rozdiel zbadáme: Petőfi sa vedome rozhodol pre maďarstvo už počas svojho života, u Janka Kráľa sa pomaďarčili až jeho deti. Janko Kráľ mal troch synov: Vladimíra Všeslava (neskôr si písal Aladár) – zomrel 29-ročný. Druhým bol Mladen Radivoj Blasilius – zomrel 87-ročný v Sedmohradsku, jeho deti si zmenili priezvisko na Szentkirályi. Štvrtým v poradí bol Ivan Ján, neskôr János – zomrel vlastnou rukou 24-ročný.

Dlhšie sa pristavíme pri jeho jedinej dcére Anastázii. Janko Kráľ podľahol brušnému týfusu 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach, hrob označili len dreveným krížom. Anastázia, vtedy 19-ročná sa tri mesiace po smrti svojho otca v auguste 1876 vydala za maliara Edmunda (Ödöna) Kacziánya, ktorého predkovia, evanjelickí duchovní pochádzali z Merníka v Zemplíne (slovenská obec), kde jeho starého otca Jozefa vo veku 40 rokov zabili vzbúrenci sekerou počas cholerového povstania roku 1831. Edmundov otec i jeho strýko Gustav pôsobili aj v obci Hostie neďaleko Zlatých Moraviec. Edmund a Anastázia neskôr zakotvili v Budapešti. Zomreli v roku 1933 a sú pochovaní na cintoríne na Kerepešskej ceste. Neďaleko spočívajú aj manželia Petrovičovci, rodičia Sándora Petőfiho.

Dnes nevieme, kde spočívajú kosti Janka Kráľa. Hrob nedokázala identifikovať po rokoch ani jeho dcéra Anastázia, ktorá v roku 1923 napísala: „Môj dobrý otec, chudák, leží zabudnutý. Hrob jeho neni označený“. Ani Petőfiho hrob nie je označený. Ale určite ani jeden z ich nie je zabudnutý.

Jozef Schwarz