Uvádzať svoje meno v slovenskom jazyku na dokladoch podľa mňa nie je celkom zbytočné, bolo by treba aspoň takto, na starnúce kolená, tak som sa horko-ťažko rozhodol, no hneď aj zistil, že v praxi je to ale naozaj nemožné.

Pred niekoľkými týždňami som si musel dať vystaviť nový občiansky preukaz, stál som približne dve hodiny v rade, potom hneď na úvod konkrétnej vybavovačky som povedal, že chcem tam mať meno aj vo svojom materinskom jazyku, teda V SLOVENČINE – sme vraj štátotvornou národnosťou a máme nato max. právo. V poslednom čase beztak veľa o tom hovoríme a píšeme, pritom aj náš parlamentný hovorca to drží na dennom poriadku v budove, ktorú stavali vo veľkom práve naši slovenskí predkovia. OK, ale takvô niečo, že vraj meno v oficiálnych dokumentoch v národnostnom jazyku a k tomu ešte aj akési tlačivo, to teda, také oné-izé v Senondreji (Szentendre), sídle okresu, v ktorom možno v celej HU-krajine žije relatívne azda najviac národnostných občanov, ešte nepočuli. Odvolávam sa na národnostný zákon, aj na ďalšie právne predpisy, pomaly-friško-pomaly /z/volávajú menšiu i väčšiu šéfku, aj tak takúto hlúposť ešte nepočuli. Nič sa vraj nedá robiť, to čo chcem, vraj naozaj neexistuje – aj keď sa tu budeme hodiny hádať. Diskusiu končia otázkou, či sa chcem znovu postaviť do „šoru“. Ukazujú mi pritom prichystaný dočasný dokument (pripájam fotokópiu podstaty), v ktorom som uvedený ako „Magyarországon élő magyar“. Reklamujem, že to teda naozaj nie som. Odpoveď: STE MAGYARORSZÁGON ÉLŐ MAGYAR, lebo nie ste utečenec /ani nevyzeráte nato/ a iná právnická kategória u nás neexistuje. Pre istotu mi opäť položia otázku, či sa chcem ešte niekoľkokrát vrátiť. Mohol by som byť už aj nervózny, mám však svoje roky, s nimi aj bohaté skúsenosti z podobných prípadov, a viem teda, že len sebe by som škodil, takže: V poriadku, ak sa s tým naozaj nedá nič robiť, majte ma za Maďara /asi nato vyzerám/, uveďte mi meno ako chcete, môžem sa vám ja zvysoka aj z nízka ........ pozerať, prizerať, vyzerať, aj vy.... na vaše predpisy, keď sú takto uznávané moje/naše národnostné práva v praxi, hlavne, že mám nový občiansky preukaz, a kým nevyprší jeho platnosť, nemusím sa postaviť do vášho saru, sorrry, šoru.

Imrich Fuhl