Parlament od pondelka minulého týždňa zasadá. Chodby budovy sa naplnili debatujúcimi poslancami a, samozrejme, aj členovia Výboru národností v Maďarsku prišli na prvý deň jarnej schôdze. Úvodom plenárneho zasadnutia premiér informoval členov parlamentu o dianí posledných týždňov a o svojich krátkodobých plánoch. O jeho príhovore informovali aj ústredné médiá a tlačové orgány.

Národnostný výbor trochu predbehol plenárne zasadnutie, keďže, ako som sa o tom už zmienil v minulých zápiskoch, predseda výboru, nemecký poslanec Emerich Ritter nás zvolal, aby sme rozhodli o menách delegátov do takzvanej deväťčlennej komisie pri Úrade predsedu vlády. Napokon medzi troch delegátov do tejto komisie, ktorá sa má podieľať na príprave návrhov podpory odovzdaných žiadostí v rámci národnostných konkurzov, zvolili hovorkyňu Rusínov Veru Giriczovú, hovorcu Srbov Ľubomíra Alexova a mňa. Takže my traja máme prezentovať stanovisko národnostného výboru v prípravnej fáze podporného procesu.

Členovia slovenských samospráv si pravdepodobne pamätajú obežník, v ktorom sme nabádali, aby spolupracovali s Vydavateľstvom národných hodnôt pri prípravách reprezentatívnej publikácie o našej národnosti pod pracovným názvom My, Slováci. Čas plynie a stále viac ľudí sa obracia na mňa aj na predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú s otázkou, čo je s odovzdaným, alebo napísaným materiálom. Kedy budú môcť v tejto knihe listovať, alebo ju darovať niekomu, o kom si myslia, že má záujem o takúto publikáciu.

Minulý týždeň sa nám konečne podarilo sadnúť si s predstaviteľmi vydavateľstva. Podľa poskytnutých informácií by už väčšina materiálov mala byť hotová. Celkovo ich má vraj byť až deväťdesiat, z toho je štyridsať už dokončených. Materiál o piatich obciach sa má ešte dokončiť v rámci osobných stretnutí s predstaviteľmi miestnych slovenských komunít, a na dokončenie tiež čaká päť prezentácií našich inštitúcií. Ostatné materiály sú pozbierané, treba ich ešte finalizovať. Takže, podľa slov zástupcov vydavateľstva, reálne na jeseň by mali vyjsť z tlačiarne prvé zväzky tohto veľkolepého albumu, prezentujúceho súčasnosť a sčasti aj minulosť našich obcí. Z celkového počtu materiálov vidno, že niektoré naše obce a mestá si nepriali byť zaradené do knihy, alebo jednoducho sa s nimi nedalo nadviazať kontakt. Ale ani na začiatku sme nepočítali s kompletnou prezentáciou našich miestnych komunít.

A ešte jedna správa o prezentácii našich komunít. Myslím si, že som už písal o seriáli publikácií, vydávaných Spolkom pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši pod názvom Bánhedešské zošity. Teraz vydali v poradí ôsmy takýto „zošit“ – jedná sa totiž o tristostranovú knihu – s názvom Veríci – Rodiny baptistického vyznania vo Veľkom Bánhedeši. Mal som možnosť zúčastniť sa prezentácie novej publikácie. Aj teraz, ako už viackrát pri takýchto príležitostiach, som s uznaním listoval v novej knižke, veď nestáva sa často, aby obyvatelia takej malej obce, takej málopočetnej slovenskej komunity, dokázali pozbierať, spracovať a aj uverejniť takéto množstvo písaných materiálov zo svojej minulosti. Pritom, ako sa na podujatí vyjadril predseda miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Ján Pepo, ich dedina pravdepodobne nebola o nič bohatšia na takéto pamiatky, ibaže oni vedome začali zbierať staré písomnosti, s cieľom zachovania slovenských tradícií a hodnôt. Rád by som nabádal aj ostatné naše miestne komunity, aby staré písomné materiály nevyhadzovali bez toho, aby zistili, čo vlastne obsahujú. Možnože by aj oni mohli zdokumentovať svoju minulosť podobne ako to robia Bánhedešania.

Anton Paulik