Za posledné dva týždne sme prežili v tomto roku už druhý predĺžený víkend, a to v súvislosti s 1. májom, Sviatkom práce. A hneď po ňom prišiel Deň matiek. Hoci bolo čo oslavovať, pritom zasadal parlament, a dvakrát sa zišli členovia Výboru pre národnosti v Maďarsku. Takže ani teraz som sa nenudil.

Tým menej, že na prvom minulotýždňovom zasadnutí ma členovia výboru poverili, aby som pred plénom predniesol naše stanovisko v súvislosti s návrhom o povýšení nariadení prijatých v období nebezpečenstva, ohľadom ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny, na úroveň zákona. Treba dodať, že tento návrh obsahuje drvivú väčšinu vládnych nariadení, prijatých za tri roky trvania vojny na Ukrajine, a tak sme mali prácu, kým sme jednak prešli všetky návrhy, či súvisia s národnostnými právami, a keď áno, tak v akom zmysle. Napokon sme našli dve nariadenia, vydanie ktorých sme si svojho času ani nevšimli. To sa mohlo stať preto, lebo vládne nariadenia nepatria medzi tie právne normy, ktoré by naša komisia mala dostať na prerokovanie. Ale, žiaľ, tieto návrhy obišli aj partnerov vlády, celoštátne národnostné samosprávy, a tak majú obsah, s ktorým sa nemôžeme stotožniť.

Ide o rýchlu modifikáciu národnostného zákona a zákona o vzdelávaní. Obidve normy patria medzi tie, ktoré počas svojej práce sledujeme veľmi ostro, veď spomedzi platných zákonov tieto ovplyvňujú snáď najviac náš národnostný život.

V modifikácii národnostného zákona, pôvodne vydanej ako vládne nariadenie, vláda riešila stav, keď jedna celoštátna samospráva nebola schopná uplatňovať svoje právomoci a plniť povinnosti v súvislosti so svojimi školskými inštitúciami. Šlo totiž o nezhodu v rámci valného zhromaždenia danej celoštátnej samosprávy, v dôsledku čoho sa proti konkrétnej samospráve konal súdny proces, počas ktorého jej financovanie zostalo prerušené. A v záujme plynulosti fungovania ňou spravovaných školských inštitúcií bolo treba rýchlo konať.

Na obsahu spomenutého nariadenia vlády vidno, že ho šili horúcou ihlou. Na obdobie, kým sa vnútorné problémy vyriešia, by v zmysle nariadenia malo byť v školských otázkach prerušené právo súhlasu danej celoštátnej samosprávy a prenesené na niektorú župnú samosprávu, ale už ako právo vyjadrenia sa. A s týmto sme nemohli súhlasiť.

Vo svojom príhovore som poukázal, nakoľko je v takýchto prípadoch potrebná úzka spolupráca medzi vládnymi orgánmi a predstaviteľmi národností, celoštátnych národnostných samospráv a parlamentného Výboru pre národnosti. Keďže šlo o zaradenie textu nariadení do platného národnostného zákona, tam by už hrozilo obmedzenie práv nás všetkých, veď tento zákon neobsahuje osobitné časti pre jednotlivé národnostné skupiny.

Takže vo svojom príhovore som navrhol, že národnostný výbor pripraví svoj modifikačný návrh, na čo som dostal od prítomného štátneho tajomníka prísľub, že ako predkladateľ Ministerstvo spravodlivosti vyhodnotí náš návrh a bude hľadať riešenie. A tak sa aj stalo. Na nasledujúcom zasadnutí nášho výboru sme sa dohodli, že mnou pripravený modifikačný návrh podáme, ale aj predkladatelia budú hľadať optimálne riešenie, prijateľné pre všetky národnosti. A to nás ešte čaká.

Čo sa týka novely školského zákona, jej obsah rieši techniku, ako zabezpečiť v hore uvedených prípadoch plynulý chod výučby v školách, ktoré prechodne stratili prevádzkovateľa. S obsahom tohto nariadenia sme súhlasili.

Anton Paulik