V Čemeri majú knižnicu, ktorá celá vonia medovníkovo. Vlastne, keď sa mi podarí lepšie sa nadýchnuť a niečo povedať, prezradím, že v Čemeri majú celé Medovníkovo!

Z medovníkového cesta upiekli knižnicu, evanjelický aj katolícky kostol, obecný úrad, základnú školu, kultúrny dom, hudobnú školu, stanicu, ale aj lekáreň, lekársku ordináciu, obchody, kaderníka, včelára, medovnikára, reštauráciu u Zeleného stromu, ba dokonca aj vlak, ktorý naozaj jazdí z čemerského Medovníkova do Pešti a skutočne vyfukuje dym, je z medovníka. Viac ako 70 budov, a k tomu všeličo iné, napríklad 25 svietiacich medovníkových kandelábrov vyrástlo vďaka iniciatíve Slovenskej národnostnej samosprávy pod – tentoraz – pomúčenou rukou predsedníčky Alžbety Szabóovej na stoloch v Knižnici I. Sinku.

Vlani okúsili aké to je. Tento rok sa pustili do sladko voňajúceho Medovníkova vo väčšom. Upiekli celé tri ulice. Niekoľko šikovných žien si doma vysúkalo rukávy a upieklo tie najvýznamnejšie budovy. Ďalšie stavby sa vyrábali v Slovenskom dome. Čo chýbalo, to ešte dorábala v noci pred otvorením výstavy „Perinbaba“ Alžbeta. Ona bola nielen motorom zrodu celého voňavého a autentického Medovníkova, ale ho aj celé, za účinnej pomoci svojho partnera Endreho aj „vystavala“, vysvietila, vyparádila sladkým bielkovým snehom a napokon zasnežila.

O technológii prezradím len, že namiesto bielkovou penou zliepali múry lepiacou pištoľou a „sklenené“ okná na kostole sú z cukríkov. Spotrebovali asi 80 kíl múky, do 20 litrov medu, množstvo cukru a vajec. Určite raz vypočítajú, koľko to bolo naozaj. Popri vytváraní Medovníkova bolo hlavným cieľom stretnúť sa v dobrej spoločnosti a stráviť spolu krásne a voňavé predvianočné chvíle. Možno by nejaké objekty mohli odložiť do budúcoročnej čemerskej malej sladkej dedinky, ak ich nevydražia počas benefičnej dražby, ktorá sa začala hneď, ako v Čemeri odštartoval vianočný vláčik.

-etre-

Foto: autorka, K. Bujdosó