Obaja – Zuzana Hajková a Michal Zsolnai – pochádzajú zo Slovenského Komlóša. Ona viac ako tridsať rokov maľuje. On si zamiloval prácu s drevom už ako dieťa.

Obaja sa síce narodili v dolnozemskom meste, ale viac desaťročí žijú ďaleko od svojho rodného mesta. Paralely v živote týchto dvoch umelcov boli výzvou pre vedenie spolku Kruh priateľov Slovenského Komlóša, aby ich tvorbu priblížili kruhu priateľov Slovenského inštitútu. Po Slovenskom Komlóši a Galante plánovali ešte vlani ukázať tvorbu týchto dvoch umelcov aj v hlavnom meste. V predchádzajúcom roku v auguste sa stali diela maliarky a drevorezbára symbolom odchodov pri príležitosti 70. výročia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. V septembri došli do Galanty, kam sa pred 70 rokmi presídlilo nemálo Komlóšanov. Výstava mala v oboch mestách veľký úspech. Preto jej ďalšou zastávkou mala byť Budapešť, kde býva veľa rodákov zo Slovenského Komlóša. Predsavzatie sa podarilo zrealizovať až tohto roku.

Ako povedala predsedníčka spolku Alžbeta Hollerová Račková, možno to tak chcel osud, aby sa vďaka Slovenskému inštitútu tesne pred Veľkou nocou uskutočnila vernisáž, na ktorej boli vystavené maľby krajinkárky Zuzany Hajkovej a sošky, plastiky, kríže Michala Zsolnaia. Autori sa tiež dostali k slovu. Jednak prostredníctvom svojej tvorby, jednak preriekli do mikrofónu. Prítomní sa dozvedeli, že malá Zuzka dostala prvú inšpiráciu od svojho strýka, ktorý bol maliar a schudobnený sa vrátil do rodného mesta. Veľkodušne dovolil, aby si jeho päťročná neter miešala potrebné odtiene z jeho drahých farieb. Neskôr ju však nevedel presvedčiť, aby sa dala na umeleckú dráhu, lebo ako prváčka si zaumienila, že sa stane učiteľkou. Ešte aj v učiteľskom ústave ju učil mentor a majster Michal Cs. Pataj, ktorý sa neskôr stal vedúcim katedry segedínskej univerzity, svojej talentovanej zverenkyni odporúčal zasnúbiť sa s umením. Pod jeho vedením sa popri svojich učiteľských štúdiách niekoľko rokov zdokonaľovala na poli kreslenia a osvojila si rôzne maliarske techniky. Vďaka tomu už zamladi vystavovala svoje diela. Svoj životný omyl si uvedomila až po tridsiatich rokoch, iba potom sa maľovanie stalo súčasťou jej života. Krédom umelkyne je sprostredkovať prežitie krásy harmónie.

Ani Michal Zsolnai sa neupísal umeniu ľahko, veď svoj profesijný život žil najprv ako elektrikár, potom ako elektroinštalatér zdravotníckej techniky. Popri vyrezávaní dreva hral v školskom divadelnom súbore a spieval v spevokole. Miloval šport a než by sa bol stal rezbárom, bol reprezentantom Maďarska v ľahkej atletike. Napokon sa stal stredoškolským učiteľom telocviku. Doposiaľ však s láskou spomína na komlóšskeho kolára Jána Joanovicsa, ktorý mu vštepil lásku k drevu na celý život. Pod jeho vedením začal pracovať s drevom už ako malý chlapec. Teraz odovzdáva svoj vzťah k drevu v tvorivých dielňach Združenia ľudového umenia Békešskej župy. Tvorí, vystavuje a svojimi drevenými predmetmi robí radosť rodine, známym a neznámym. Výstava Zuzany Hajkovej a Michala Zsolnaia v SIB je otvorená do konca apríla.

-etre

Foto: autorka