V XIII. obvode hlavného mesta sa v Dome národností 13. marca uskutočnila vernisáž výstavy Evy L. GácsiovejSvetlá môjho sveta.

Na steny sály sa dostali čierno-biele elektrografie a farebné prepisy autorky, ktorá nás svojou tvorbou zaviedla do úplne nového žánru výtvarnej tvorby, elektrografie. Hostí privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová. Diela autorky priblížila dlhoročná priateľka a kolegyňa Evy L. Gácsiovej, výtvarníčka a pedagogička Zuzana Lukácsová.

– Hodnoty, ktoré Eva L. Gácsiová reprezentuje vo svojom obvode, sú nasledovaniahodné pre predstaviteľov všetkých národnostných samospráv, – povedala Z. Hollósyová, a vysoko ocenila nielen snahy a aktivitu za zachovanie ľudových tradícií v XVII. obvode Budapešti, ktorého budovy, cintoríny, pamiatky klesli pod silou útoku buldozérov. Napriek tomu sa existenciu slovenskej národnosti podarilo zachovať aspoň do takej miery, aby si udržali jazyk, gastronómiu, aby ju bolo možné zvečniť na elektrografiách autorky, v spevoch Ženského speváckeho zboru z Kerestúru, ktorý už roky vedie. Členky ženského zboru zaspievali na úvod otvorenia výstavy, ktorá bola sprístupnená verejnosti dva týždne, nádherné ľudové piesne. O Dedine v meste si mohli pozrieť prvé, vtedy ešte modro-biele elektrografie na Dni Slovákov v Maďarsku v roku 2017. Teraz sa z pôvodných fotografií Evy L. Gácsiovej rodili za účinnej podpory samosprávy XVII. obvodu čierno-biele diela a autorka k nim pridala aj farebné odtlačky svojej ďalšej tvorby. S niektorými z vystavených obrazov sa mohli stretnúť návštevníci 19. Trienália Maďarskej elektrografickej spoločnosti, napríklad ocenenie získal obraz s názvom Torzo.

Z odborného hľadiska zhodnotila diela Evy L. Gácsiovej Zuzana Lukácsová. Okrem iného povedala, že vďaka elektrografickému prepisu si autorka, mnohostranná umelkyňa, otvorená rôznym technikám, rozličným umeleckým smerom a svetom, renesančná tvorkyňa, našla novú techniku k zachovávaniu ľudových tradícií, ktoré môžu byť príťažlivejšie pre mládež práve pre svoje novosti.

– Nikdy som sa nerozhodla tvoriť touto technikou. Hrala som sa. Zobrala som svoje fotografie, tu som niečo zmenila, tam som niečo poopravila, doplnila, až som sa napokon prehupla do sveta elektrografie, – povedala autorka. Tak sa zrodila zbierka Dedina v meste. – Potom som objavovala ďalšie možnosti, – dodala. – Musela som si uvedomiť, že kým čierno-biele si môže človek vytlačiť hoci aj doma, na realizáciu farebných obrazov je potrebná nákladnejšia technika. Kým neexistuje mecenatúra alebo zákazníci, zatiaľ možnosti ohraničujú financie. Žijem v Kerestúre a žijem ľudovými tradíciami Kerestúru. Som presvedčená, že hoci na fyzickej úrovni rozbúrali našu dedinu, na duchovnej línii, kým existujeme srdcom a v národnostnej kultúre, niet tých buldozérov, ktoré by nás mohli zničiť.

-tre

Foto: autorka