- V maďarskom parlamente sa zrodila novela zákona o štátnom občianstve, slovenský parlament okamžite reagoval. Ako vidíš toto ponúknuté dvojaké či dvojité občianstvo a čím sa táto forma starostlivosti o krajanov žijúcich za hranicami líši od toho, čo nám ponúka Slovenská republika ako Slovákom v zahraničí?

S predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fuzikom

o dvojakom občianstve, parlamentnom zastúpení a o voľbách

- Zdá sa, že kocky sú hodené, ale chcem veriť, že otáčať sa ešte dajú a myslím si, že na to bude čas. Ako na to poukazujú aj viacerí politici, maďarská novela zákona má vstúpiť do platnosti až 1. januára 2011, takže dovtedy by sa malo a určite sa aj bude rokovať. Považujem za pozitívne, že aj zo slovenskej strany prišlo avízo, že sa má rokovať. Teraz sa formuje maďarská vláda, ani maďarská strana zmiešanej menšinovej komisie nemá ešte svojho predsedu, takže asi ani preto nedošlo k rokovaniu, ale si myslím, že k nemu musí dôjsť. Je poľutovaniahodné, že znovu sa vyostruje rozpor medzi našimi krajinami. Ako-tak máme za sebou problematiku jazykového zákona, predtým bola futbalová aféra, takže máme čo hojiť aj my svojim spôsobom. A máme na to možnosť, aj keď sa nás tieto veci priamo netýkajú. Napríklad aj najnovšia záležitosť o dvojakom či dvojitom občianstve. Dvojité občianstvo - podľa maďarskej terminológie - sa nás, Slovákov v Maďarsku, určite hromadne netýka, veď ide o udelenie maďarského občianstva, ktoré my máme. Na druhej strane sa nás pýtajú na náš názor. Toto je prirodzený sprievodný jav týchto konfliktov, že vždy sa nás na ne pýtajú, vždy máme zaujať stanovisko k týmto záležitostiam. Ja osobne prijímam pozvania rôznych médií a snažím sa poukazovať na to, že predsa sme mali po dlhé časy normálne susedské vzťahy. Na tieto vzťahy sme odkázaní aj naďalej, aj ako spojenci v Európskej únii a v NATO. Lebo všelijaké správy prichádzajú a rôznym spôsobom sa nafukuje táto situácia, dokonca sa hrozí aj vojenským konfliktom. Myslím si, že to je naozaj krajnosť a s tým by sa nemalo zahrávať, veď sú tu veľmi zlé príklady z nášho južného susedstva. Sme spojencami, budeme susedmi aj naďalej, tu by mal prevládať tento prístup. Treba upozorňovať na to, že by sa malo rokovať, politici sú na to, aby problémy riešili takýmto spôsobom. Vidíme aj to, že keď sa nerokuje a začne sa nejakým direktnejším spôsobom politizovať, tak prichádza hneď odveta. Trošku ma to, úprimne poviem, aj vydesilo, čo môže čakať na tých občanov maďarskej národnosti, ktorí prijmú dvojité občianstvo. Ale, samozrejme, Slovensko chráni svoje štátne záujmy. Na nás to vplýva tak, že od Slovákov v Maďarsku sa prevažne očakáva, aby zaujali stanovisko Maďarskej republiky. Stáva sa, že k tomu niekto aj vyzve miestne slovenské samosprávy. Ja si myslím, že my máme robiť všetko pre to, aby tieto krajiny žili v čo najväčšom pokoji. Pre nás je veľmi dôležitá hospodárska spolupráca a tej prospievajú len normálne pomery. Určite, a povedali to aj viacerí maďarskí politici na Slovensku, toto rozhodnutie nebolo najšťastnejšie načasované, mohlo sa počkať, kým aj na Slovensku prebehnú parlamentné voľby. Mohlo sa počkať na novú vládu a rokovať s adekvátnymi partnermi. Takto sa celá záležitosť môže zneužívať v predvolebnej kampani. Čo sa týka samotnej problematiky starostlivosti o krajanov spôsobom, keď vyvoláva medzinárodný alebo medzištátny konflikt, tak je to už diskutabilná forma. Pochopiteľne, aj Slovensko sa stará o svojich krajanov, disponuje Zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý túto oblasť reguluje. Boli aj konkrétne formy, napr. preukaz zahraničného Slováka, ktorý, podobne ako ten maďarský, časom stratil svoju praktickú podstatu a v súčasnosti sa namiesto preukazu vydáva osvedčenie. Samozrejme, existuje určité zvýhodňovanie krajanov, čomu sa tešíme. A prečo by nezvýhodňovalo svojich krajanov aj Maďarsko? Na Slovensku však má štandardnejšiu, nie natoľko neobvyklú formu, ako teraz prijatá maďarská. Držiteľ krajanského osvedčenia môže dostať slovenské občianstvo po troch rokoch trvalého pobytu na území Slovenska, namiesto ôsmich rokov, koľko tam musí žiť cudzinec, ktorý chce získať slovenské občianstvo. Ako je známe, novela maďarského zákona udelenie maďarského občianstva neviaže k trvalému pobytu, nie je potrebné absolvovať občiansku skúšku a preukázať znalosť maďarského jazyka, pričom prísahu možno zložiť aj na zastupiteľských úradoch. Je to určite omnoho väčšie zvýhodňovanie, než aké Slovensko poskytuje svojim krajanom, ale v okolitých susedných krajinách máme precedens aj na takýto prístup. Chorváti môžu za takýchto istých podmienok dostať chorvátske štátne občianstvo aj s volebným právom a podľa tlačových informácií sa už stalo, že hlasy diaspóry zmenili volebné výsledky, veď v tomto prípade ide o dva a pol milióna osôb.

- Takisto Rumunsko s Moldavskom a Srbsko s Kosovom majú podobnú legislatívu.

- Pravda, v prípade Srbska a Kosova je to trošku iné tým, že to bol spoločný štát, podobne ako Česko a Slovensko, kde aj Slovensko uznáva dvojité občianstvo v prípade Slovákov žijúcich v Českej republike a Česko, ktoré dvojité občianstvo neuznáva, dáva výnimku Slovákom. Ja si myslím, že je to vždy otázka dohody. Slovensko sa napr. v tejto veci odvoláva na medzivládnu dohodu z roku 1961 medzi Československom a Maďarskou ľudovou republikou, ktorá neuznáva dvojité občianstvo a v podstate táto dohoda je ešte stále v platnosti, nebola novelizovaná. Takže je tu aj toto právne nedopatrenie, čo si nepovšimli z maďarskej strany. Teda že by bolo treba prerokovať, alebo jednostranne vypovedať túto dohodu. V každom prípade by bolo treba rokovať.

- Nakoľko my, Slováci v Maďarsku, využívame výhody, ktoré nám ponúka Slovenská republika? Máme záujem o takéto zvýhodnenie?

- Dostávam otázku, či chceme my, Slováci, slovenské občianstvo, či sa oň uchádzame. Dvojité by sme podľa terajších právnych predpisov nemohli mať. Ja si myslím, že keď má niekto nejakú praktickú príčinu, odôvodnenie, že sa chce vysťahovať na Slovensko, bývať tam tri roky, tak potom áno. Ale myslím si, že výlučne z citových dôvodov by aj v prípade možnosti nebol veľký záujem. Na to poukazuje aj prípad preukazu zahraničného Slováka. V prvej polovici tohto desaťročia, ak sa nemýlim, bolo vydaných 11 tisíc preukazov, z toho v Maďarsku necelých sto. O tento preukaz sa uchádzali v prvom rade tí krajania, ktorí boli politicky alebo hospodársky motivovaní. Prevažná väčšina uchádzačov o preukaz bola z Vojvodiny, kde vládlo vtedy vojnové ovzdušie, z Rumunska a zo Zakarpatskej Ukrajiny, kde boli zlé hospodárske pomery. Ak sa nemýlim, odtiaľ to bolo po dva a pol, tritisíc uchádzačov. Nechcem tým tvrdiť, že vojvodinskí Slováci sa prihlásili iba kvôli týmto dôvodom, ale určite to súviselo, bola to silná motivácia. Tam, kde nebola politická a hospodárska motivácia, napr. v Maďarsku, sa hlásilo menej ľudí a predpokladám, že našim ľuďom robí aj terajšia kauza menšie problémy. Problém je skôr v konflikte, ktorý môže vyvolať a ktorý sa ich môže týkať.

- Často chodíš medzi našich ľudí, stretávaš sa s nimi pri rôznych príležitostiach. Aké sú odozvy na tieto udalosti, dostávajú sa k tebe informácie, že ľudí znepokojuje táto situácia, alebo že by boli na miestnej úrovni vystavení nejakým inzultáciám?

- Zatiaľ sa takéto informácie ku mne nedostali. Ľudia sa, pochopiteľne, stavajú k tejto záležitosti s určitým odstupom. Neradi sa k tomu vyjadrujú, lebo jednak sa ich zákon priamo netýka, týka sa ich skôr ním vyvolaná konfliktná situácia, pričom o tejto záležitosti dostávajú, pochopiteľne, viac-menej jednostranné informácie z maďarských médií. Keď si pozrú domovskú stránku Ľudových novín, tam majú aj výber zo slovenskej tlače. Ak majú obojstranné informácie, môžu snáď aj celú situáciu posudzovať objektívnejšie. Konfliktom sa pritom nikdy netešia, veď Slovensko je predsa tá krajina, ktorá je pre nás po rodnej vlasti najdôležitejšia a najbližšia. Preto sa, samozrejme, netešíme tomu, že už dlhší čas je spomedzi susedov situácia najviac napätá medzi Maďarskom a Slovenskom, že sa to cyklicky vracia a teraz sa ešte nevie, kam to dospeje. Oba parlamenty urobili 26. mája rozhodný krok. Kocky sú hodené, ale chcem veriť, že nimi možno ešte otáčať. Určite v tom zohrávajú dôležitú rolu aj slovenské parlamentné voľby. Po voľbách na Slovensku, alebo snáď uprostred leta, sa to môže trošku utíšiť a namiesto odkazov a verbálneho duelu dôjde k rokovaniam. Môže to, samozrejme, vplývať aj na naše voľby do menšinových samospráv a na obdobie, do ktorého vstupujeme. Teraz dostávajú naši ľudia informácie o voľbách do menšinových samospráv. Od 1. júna sa môžu prihlasovať na voličské zoznamy. Určite môže terajšia situácia negatívne vplývať na ich rozhodovanie, ale, chvalabohu, k inzultáciám doteraz nedošlo a dúfame, že ani nedôjde. Predpokladám, že ľudia majú aj väčšie problémy, starosti uprostred hospodárskej krízy, keď strácajú pracoviská. Niektorí tvrdia, že kauza slúži aj na odvádzanie pozornosti od týchto problémov, ale to by bola nezodpovedná politika, ktorá by mohla mať aj vážne následky. Mohla by negatívne vplývať na našu volebnú kampaň a to už v štádiu, keď sa majú ľudia prihlásiť na zoznamy voličov. My sa tomu snažíme predísť, vydáme, podobne ako doteraz, letáky a plagáty, usporiadame stretnutia, na ktorých budeme informovať, nabádať ľudí, aby sa bez obáv prihlasovali, veď toto je naozaj naša záležitosť, ktorá sa týka výlučne nás.

- Ďalším ráznym krokom nového parlamentu bola novela ústavy, zníženie počtu parlamentných poslancov a určenie toho, že do nasledujúceho parlamentu by sa malo dostať aj maximálne 13 národnostných poslancov. Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť o spôsobe ich volieb, sa však menšinoví voliči budú musieť rozhodovať, či dajú svoj hlas politickej strane, alebo kandidátovi menšiny a pomerne vysoko bude stanovený aj potrebný počet hlasov. Nemôže to viesť k tomu, že tento pokus nebude úspešný a stane sa nepriamym dôkazom, že menšiny v Maďarsku ani neexistujú?

- Ja si myslím, že to bol podstatný krok. Doteraz sa totiž diskutovalo o tom, ba aj ústavný súd zastával protirečivé stanoviská o tom, či naozaj ústava garantuje menšinám zastúpenie v zákonodarnom zbore. Teraz je jednoznačne vypovedané, že áno. Dokonca už predchádzajúci parlament, aj vďaka našim snahám v Národnostnom parlamentnom fóre a pri okrúhlom stole s ombudsmanom, schválil uznesenie, že behom dvoch rokov treba predostrieť návrh o voľbách menšinových parlamentných poslancov. Zatiaľ, kým nebola schválená novela ústavy, nechceli sme veľmi ani kritizovať, ani sa vyjadrovať k návrhu zákona o voľbách menšinových poslancov. Teraz máme rok na novelu volebného zákona, ktorú si vyžadujú aj zmeny v početnosti maďarského parlamentu. Aj doteraz bolo vypracovaných viac koncepcií volieb menšinových parlamentných poslancov. V poslednej, na ktorej sme sa dohodli s menšinovým ombudsmanom, sme sa konsenzom uzniesli na niektorých základných zásadách. Že má ísť o plnoprávne parlamentné zastúpenie, poslanci majú byť volení a nie delegovaní, treba dať šance všetkým menšinám na parlamentné zastúpenie a treba stanoviť zvýhodnený mandát. To je už technická záležitosť, že v prípade menšín bude celá krajina jedným volebným obvodom, takisto aj to, že sa voľba parlamentného poslanca môže viazať k miestnym zoznamom menšinových voličov. Potom by tieto zoznamy mali byť verejné, nemali by sa po menšinových voľbách zničiť a pred ďalšími sa znovu vytvárať. Takže v základných veciach sme sa dohodli. Otázne je, či môže mať jeden menšinový občan dva hlasy pri parlamentných voľbách, čo kedysi v prípade miestnych samospráv ústavný súd zrušil. So spresňovaním určite bude treba ešte veľa pracovať a môže sa stať, že si budeme musieť vybrať. Sú tu aj obavy, že politické strany by mohli zvýhodnený mandát zneužiť a vystupovať v mene niektorej národnosti. Pochopiteľne, teraz spomínaná dvadsaťtisícová hranica by dala šancu iba jednej - dvom národnostiam, snáď Nemcom a Rómom, ale ani to nie je jednoznačné. Napríklad v Rumunsku vyriešili parlamentné zastúpenie minorít tak, že tam treba získať 20 percent hlasov pripadajúcich na jeden mandát. Takže predstaviteľ Slovákov a Čechov tam musí získať zhruba tritisíc hlasov a niekde tam sme aj my určili hranicu, ktorá by ešte nespochybňovala legitimitu menšinových poslancov. Myslím si teda, že sa rysujú reálne šance na to, aby sme si v nasledujúcich voľbách mohli zvoliť parlamentného poslanca za slovenskú národnosť.

Za rozhovor ďakuje:

Alžbeta Račková