Zsolt Németh: „Reciprocitu odmietame, ale dôveryhodnosť našej krajanskej politiky zvyšuje aj naša starostlivosť o domáce menšiny...“

Voľby do menšinových samospráv sú ohrozené - varoval pred niekoľkými dňami ombudsman pre ochranu práv menšín Jenő Kaltenbach vo svojej parlamentnej správe. Žeby to bola posledná kvapka? Prvá určite nebola! Z času na čas prejavili vôľu aj politické strany, aby ju potom stiahli späť, národnostné menšiny horekovali zbytočne, ich výzvy boli „výkrikom do pusty“. Tak mohli trvať ťahanice okolo novely dvoch zákonov prinajmenšom sedem rokov.

Najväčšou „kvapkou“ bolo akiste stanovisko Ústavného súdu MR, podľa ktorého treba zabezpečiť, aby menšinové samosprávy volili iba príslušníci menšín. Doterajšia prax bola totiž taká, že súbežne s komunálnymi voľbami mohol ktokoľvek odovzdať hlas aj kandidátom menšinových samospráv. V troch voľbách to ako-tak fungovalo, no stále väčšie rozmery naberal takzvaný etnobiznis, čiže na mnohých miestach volili menšinová samosprávy NEmenšinoví voliči. Známy je prípad, keď Maďari v jednej obci vystrnadili Rómov a sami si zvolili rómsku samosprávu. Ale aj slovenská menšinová samospráva vznikla aj v takej obci, kde o Slovákoch ani nechyrovali. Slovom: blamáž a fraška...

Možné riešenie by bola znamenala registrácia menšinových voličov a preverenie menšinových kandidátov trojčlennou komisiou pozostávajúcou z menšinových potentátov. Už-už sa zdalo, že napriek nesúhlasu (strachu?) niektorých národnostných menšinových spoločenstiev sa našla vhodná cesta, priechodná aj v parlamente, no pred dobrým pol rokom opozičný Fidesz spoza rysujúceho sa riešenia vycúvol. Podotýkam, že jeho postoj je dôležitý preto, lebo k novele týchto zákonov je potrebná dvojtretinová väčšina (vládna koalícia ju má sotva nadpolovičnú). Takže po dlhých prieťahoch, sústavných konzultáciách a hoci zdržanlivom, ale jasnom nátlaku šéfov celoštátnych menšinových samospráv sa nakoniec zrodil kompromis medzi vládou a Fideszom. Stručne ho možno zhrnúť v štyroch bodoch:

1. Nebude žiadna registrácia, každý menšinový volič musí deklarovať svoju príslušnosť k menšine písomne, čo nebude prešetrovať žiadna komisia (znižuje sa šanca voliť si akúkoľvek národnosť, no dvere k slobodnej voľbe identity zostávajú pootvorené).

2. Menšinoví kandidáti musia takisto deklarovať znalosť materinského jazyka (v prípade Rómov je to často nemožné, ale ani príslušníci iných národností sa nemôžu vždy pochváliť znalosťou reči svojich predkov - no znalosť aspoň nárečia by bola zrejme žiaduca).

3. Do volieb menšinových samospráv sa môžu zapojiť len maďarskí občania (napríklad presídlení Maďari zo Sedmohradska už akiste neovplyvnia tvorbu rumunskej menšinovej samosprávy, alebo ani spravodajca Slovenského rozhlasu s prechodným bydliskom v Budapešti nemôže voliť členov slovenskej samosprávy v XII. obvode, hoci sa do komunálnych volieb zapojiť môže).

4. Právo nominácie do menšinových samospráv majú iba menšinové organizácie, nezávislá kandidatúra je v tomto prípade vylúčená.

Mohli by sme ešte spomenúť zmenu elektorského systému, vznik župných menšinových samospráv a iné novinky. Možno by samotné národnostné menšiny radšej registrovali politickú vôľu vylepšiť finančnú situáciu menšinových samospráv, aby mohli naozaj samostatne a fundovane preberať ďalšie národnostné inštitúcie. Lenže tu je zatiaľ iba prísľub, že v budúcoročnom rozpočte budú tvoriť tieto „výlohy“ samostatné kapitoly a ich celková suma sa oproti tomuto roku nezníži. Zsolt Németh priznal, že ešte tu nie je zasľúbená zem, „Kanaan“, a hoci bola snaha vytvoriť dva veľké fondy (po 1 miliarde forintov) pre rómsku menšinu a ostatných, zatiaľ to nie je možné… Takisto Zsolt Németh vyriekol azda kľúčovú vetu, ktorá do istej miery osvetľuje aj pohnútky Fideszu pri ochote na kompromis: „Hoci v menšinovej politike celkovo odmietame reciprocitu, tým, že naša menšinová politika doma bude dôveryhodná, zvyšujeme aj dôveryhodnosť našej krajanskej politiky“.

Samotné národnostné menšiny (ich lídri) prejavujú nateraz spokojnosť. Medzi nimi aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik: „Ja si myslím, že celkovo, aj pre Slovákov v Maďarsku môže byť toto kompromisné riešenie prijateľné. Bola to politická bravúra, že k tomuto v súčasnej politickej situácii v Maďarsku vôbec došlo a že je nádej na to, aby do polovice júna bol menšinový a volebný zákon novelizovaný.“

Možno dodať, že ak všetko pôjde podľa politickej dohody, dve veľké strany v parlamente presadia potrebné zmeny rýchlo. Ak… sa zasa nerozhádajú a plánované novely nepadnú za obeť ich sústavnému súpereniu. No a samotnou skúškou „pudingu“ je, keď sa zje - či bude „chutiť“, vysvitne až v budúcoročných voľbách menšinových samospráv...

G. M. P.