Samospráva Novohradskej župy usporiadala v poradí tretí diskusný deň o menšinách. Ako povedal hlavný župný notár László Barta, na fórum pozvali široký okruh zainteresovaných - predstaviteľov štátnej správy, menšinových samospráv a župných inštitúcií.

„V posledných rokoch sme zaviedli tradíciu, že predsedovia župných menšinových samospráv nás stručne uvedú do ich problematiky. V tomto budeme pokračovať aj dnes,“ povedal na úvod L. Barta. Konštatoval, že aj keď v župe sa zvyšuje počet menšinových samospráv, ešte stále sú tu prítomné iba tri minority: vo veľkej väčšine rómska a slovenská a v dvoch osadách nemecká. Zmienil sa aj o tom, že nastolené problémy mienia riešiť na župnej úrovni čo najskôr, avšak väčšina z nich si vyžaduje novelu právneho zázemia a teda širšiu spoločenskú spoluprácu. Pripomenul, že práva národností sú v Maďarsku zakotvené aj v ústave. „Od roku 2007 sme zaviedli cenu Za novohradské národnosti. Myslím si, že v rámci svojich možností sa Valné zhromaždenie Novohradskej župy usilovalo urobiť niečo vo váš prospech,“ dokončil svoj prejav L. Barta.

Prítomným sa prihovoril aj podpredseda VZ Péter Kriston, ktorý nastolil niektoré problémy. Zmienil sa o tom, že podľa neho nie na každej úrovni sa pracuje v patričnej kompetencii. Veľmi ohraničené sú fondy a možnosti župnej samosprávy.

O činnosti župnej slovenskej samosprávy sa zmienila jej predsedníčka Katarína Plevová. „Keďže najdôležitejšie je zachovanie materinského jazyka, rozhodli sme sa preskúmať stav nášho školstva. Pripravili sme dotazník, ktorý po jeho vyhodnotení už nebol aktuálny, nakoľko niektoré školy sa museli pridružiť k regionálnym inštitúciám. Prerobili sme svoju koncepciu, ktorú v týchto dňoch odovzdáme predsedovi VZ Zsoltovi Becsovi a veríme, že sa stane súčasťou župnej koncepcie pre školské záležitosti,“ povedala K. Plevová, ktorá informovala prítomných o aktivitách ich 9-členného zboru.

Na to, aby výučba materinského jazyka bola na úrovni, je potrebné poskytnúť učiteľom možnosť vymieňať si skúsenosti a doplňovať si vzdelanie o najnovšie poznatky. Slovenská samospráva usporiada pre nich dve doškoľovania na Slovensku a jedno v MR. „Naši učitelia pripravujú deti na recitačné a spevácke súťaže, sprevádzajú ich do Školy v prírode, ktorú organizačne zabezpečuje Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM). Pre našich učiteľov sme založili cenu, ktorú sme prvýkrát udelili minulý rok. Pre deti sme organizovali župný deň, na ktorom sa zrodili nové priateľstvá,“ povedala K. Plevová. Nositeľmi zárodku slovenského kultúrneho života sú podľa nej kluby a pobočky ZSM, ktoré pôsobia v obciach a ktoré podporujú miestne folklórne skupiny. Informovala o tom, že rozbehli webovú stránku, na ktorej informujú o slovenských dianiach v Novohrade a Heveši, nakoľko majú dobré kontakty s dvomi slovenskými samosprávami z tejto župy. Predsedníčka župnej slovenskej samosprávy sa však zmienila aj o negatívach. Za nevhodný považuje diferencovaný systém podpôr, ktorý, podľa nej, viaceré samosprávy zneužívajú a pripisujú si aktivity, ktoré nevykonali.

„Najväčšiu podporu dostávame od ZSM: nielen formou súbehov, ale aj morálnu,“ poznamenala K. Plevová a hovorila o dobrých kontaktoch, ktoré udržiavajú s Organizáciou a regionálnym strediskom novohradsko-hevešských Slovákov vo Veňarci a so Slovenskou samosprávou Komárňansko-Ostrihomskej župy, s ktorou usporiadali aj spoločné doškoľovanie pedagógov. „Hoci máme päť členov vo VZ CSS, nemáme s CSS najlepšie kontakty,“ priznala sa a pripomenula, že nemajú najlepšie styky ani s rómskou župnou samosprávou. Zároveň navrhla, že by sa mali dohodnúť na spoločnom zasadnutí oboch župných zborov.

Pripomenula, že župné menšinové samosprávy nemali predchodcu, samé si vytvorili nové tradície a z ničoho vybudovali svoj systém. Zároveň sa poďakovala župnému VZ za záujem o problémy menšín formou diskusného dňa. Nič podobné neusporadúvajú v iných župách, ani na celoštátnej úrovni. Záverom svojho prejavu sa rozlúčila s prítomnými a oznámila, že v budúcnosti chce pokračovať v práci na miestnej úrovni.

Hlavný notár Novohradskej župy informoval o tom, že základom dobrej spolupráce môže byť fakt, že hneď po založení menšinových zborov podpísali zmluvu o spolupráci, v ktorej zakotvili práva a povinnosti obidvoch strán a ktorou sa môžu riadiť

Predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne a poslanec župnej samosprávy Ferdinand Egyed pripomenul, že Slováci v MR nie sú v najlepšom stave: v porovnaní s rokom 2006 je o tritisíc menej registrovaných voličov, asimilácia sa zrýchlila. „Po ôsmich rokoch osvojovania si slovenčiny v základnej škole sa deti vedia maximálne poďakovať. O dvadsať rokov možno už nikto nebude vedieť na úrovni po slovensky. Dúfam, že aj v novom cykle budú župné menšinové samosprávy, ale tie už budú potrebovať slovenského referenta,“ povedal F. Egyed a poznamenal, že vítajú zbližovanie sa Novohradskej župy a Banskobystrického kraja, ale žiadal vedenie župy, aby počas rokovaní nezabudlo na tu žijúce národnosti. „V našich školách máme zastarané metódy a zastarané pomôcky. Zo Slovenska by nám mohli pomôcť obnoviť ich,“ povedal F. Egyed.

Starostka Šámšonházu Gyöngyi Bajnoková Képešová sa priznala, že odkedy je ich škôlka v školskom združení, má obec oveľa menej výdavkov, ale výučba slovenského jazyka sa zachovala. Oni teda získali pričlenením sa k väčšej škôlke.

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Zmienila sa o tom, že ostatné župné menšinové zbory si vzali príklad od novohradských kolegov pri vytváraní svojich kompetencií. V Novohrade je 23 malých osád, ktorých prednosťou je ich súdržnosť. Zmienila sa aj o tom, že málo sa hovorí o občianskej sfére, hoci bez nej by sa ťažko zaobišli členovia samospráv. Spoločenské organizácie sú v zlej situácií, sú odsunuté do úzadia. Radikálne zmeny by boli potrebné v štátnom financovaní. Ako pracovníčka Župnej knižnice B. Balassiho hovorila o tom, že nie je bázová knižnica, kde by boli slovenské knihy. „Staré knihy sú aj na dedinách. Potrebovali by sme nové knihy, ktoré by zaujímali súčasnú mládež. V tomto by tiež mohla pomôcť Banská Bystrica,“ povedala.

Poslanec VZ, pôvodom Slovák Gyula Czene odporúčal zavedenie vyučovania slovenského jazyka pre dospelých. Dôchodca, bývalý riaditeľ školy z Kirti Jozef Budai sa poďakoval za to, že mohol byť čestným predsedom župnej samosprávy a upozornil na absenciu pedagógov.

O problémoch Rómov informoval prítomných predseda rómskej župnej samosprávy Árpád Csikós.

(ef)