V budapeštianskom Ústrednom štatistickom úrade sa 21. októbra uskutočnil Maďarsko-slovenský demografický seminár, ktorého sponzorom bol Slovenský inštitút. V Sále Károlya Keletiho privítal účastníkov riaditeľ Výskumného demografického centra Zsolt Spéder.

Vyše sedemhodinový program bol rozdelený do štyroch blokov, ktoré sa končili diskusiou. Prednášajúcimi boli výskumníci z Maďarska i zo Slovenska. Prednášky sa zaoberali témami ako plodnosť, politik a rodiny, segregácia Rómov, emigračné trendy či pracovná migrácia. Program uzavreli dve prednášky na národnostné témy: o identite a zmene identity. Sociológ z Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne László Gyurgyík PhD. prezentoval výsledky svojich výskumov o asimilačných procesoch a zmene národnosti Maďarov na Slovensku. Po ňom nasledovala PhDr. Mária Homišinová PhD. zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, ktorá predstavila výsledky výskumov zhotovených na prelome tisícročia za pomoci Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) s podporou Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a Slovenskej i Maďarskej akadémie vied na tému Materinský jazyk Slovákov v Maďarsku - dôležitý etnoidentifikačný ukazovateľ. Prednášky si so záujmom vypočuli aj titulárna hlavná odborná radkyňa VÚSM, profesorka Anna Divičanová a predseda CSS Ján Fuzik.

Zaujímavým zistením porovnania výskumov uskutočnených medzi Maďarmi na Slovensku a Slovákmi v Maďarsku je, že kým v prípade maďarskej národnosti je národnostná identita úzko spätá so znalosťou národnostného jazyka, väčšina opýtaných slovenskej národnosti žijúcej v Maďarsku uviedla, že slovenčinu ovláda len slabo, a teda nie je určujúcim faktorom pre ich identitu. Výskum medzi Maďarmi na Slovensku taktiež poukázal na to, nakoľko je dôležitá prítomnosť národnostných inštitúcií pri zachovaní národnostnej identity. V oblastiach, kde existuje národnostná škola, divadlo, ale stačí, ak je to nejaký spolok, sú asimilačné trendy oveľa miernejšie. Naopak, v prípade detí maďarských rodičov, ktoré chodili do čisto slovenskej školy, sa 38 % hlásilo k slovenskej národnosti. V prípade detí zo zmiešaných rodín navštevujúcich slovenské školy, sa iba 5 % hlásilo k maďarskej menšine. Národnostné školstvo teda až v prekvapujúco veľkej miere ovplyvňuje tempo asimilácie.

Keďže výskumy sa uskutočnili pred desiatimi rokmi, odznel návrh na ich zopakovanie. Predseda tejto sekcie, sociológ z Rumunska Tamás Kiss, okamžite prejavil záujem a prisľúbil podporu prípadného nového výskumu. Zároveň prítomní vyjadrili veľké očakávania ohľadom sčítania ľudu, ktoré sa o rok uskutoční tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku. Nové údaje sprostredkujú sociológom veľmi cenné informácie, ukážu im smer vývoja za posledné desaťročie a budú akiste podnetom k ďalším výskumom.

V diskusii po prednáškach odzneli ďalšie zaujímavé aspekty, prečo je miera asimilácie Slovákov v Maďarsku oveľa vyššia ako napr. v Rumunsku či v Srbsku. Anna Divičanová spomenula v tejto súvislosti svoje výskumy v slovenských školách v Českej republike, kde sa Slováci tiež mimoriadne rýchlo asimilujú. Jej dlhodobejší prieskum zmaril fakt, že viaceré školy, ktoré navštívila, počas nasledujúcej návštevy už neexistovali. Slovenskí rodičia dali svoje deti prepísať radšej do českých škôl, čo odôvodnili tým, že ich českí rovesníci sa slovenským deťom vysmievali. Podobná bola situácia dlhé desaťročia aj v Maďarsku, čo spolu s ďalšími faktormi viedlo k stavu, aký je v súčasnosti.

Predseda CSS aj v súvislosti s týmto stavom vyslovil otázku, aká je budúcnosť Slovákov v Maďarsku, či sa tempo asimilácie môže aspoň spomaliť. Mária Homišinová pripomenula myšlienku jedného z respondentov spred desaťročia - naša národnosť má slabú identitu, pomaly vymiera, je ale aj na nás, či s tým dačo urobíme. Summa summarum, ak nemáme záujem o zmenu, ak pre ňu nič neurobíme, nik nám nepomôže spomaliť našu asimiláciu.

Zlatko Papuček