Dejiskom tradičnej oslavy Dňa menšín v Békešskej župe bolo tohto roku mesto Gyula, ktoré je známe pestrým národnostným zložením. Pri tejto príležitosti predstavitelia župy udelili vyznamenania jednotlivcom a kolektívom, ktorí sa mimoriadne angažovali na menšinovom poli.

Výbor pre humánne záležitosti Valného zhromaždenia Békešskej župy a Mestské zastupiteľstvo v Gyule potešili vyznamenaných a ich hostí aj kultúrnym programom.

Deň menšín Békešskej župy v Gyule

V mene hostiteľov oslavujúcich privítal predseda Výboru pre humánne záležitosti župy Péter Tolnai, ktorý prízvukoval význam župy z národnostného hľadiska, veď jedna tretina obyvateľstva sa viaže určitým spôsobom k nejakej menšine. Zároveň zdôraznil význam samosprávneho systému minorít, ktorý príslušníkom etnických a národných menšín poskytuje možnosť nielen zachovávať ich kultúru, ale aj uplatňovať ich práva stanovené zákonom. - V našej župe sa tohto roku zvýšil počet menšinových samospráv, v 52 obciach je ich 83 a na ich čele pracujú aktívni, odborne dobre pripravení ľudia, - uviedol P. Tolnai.

Primátor hostiteľského mesta, ktoré okrem Maďarov obývajú Rumuni, Nemci a Rómovia, Ernő Görgényi hovoril o. i. aj o zodpovednosti nás všetkých za zachovanie identity a kultúry menšinových kolektívov. Podľa neho pestré národnostné zloženie jednej osady má význam nielen z hľadiska kultúry, ale je to určitý kapitál aj v oblasti hospodárstva. Dobrým príkladom je práve Gyula, kam kedysi nové remeslá a priemysel priniesli práve Nemci a kde v súčasnosti môžu úspešne využívať znalosť jazyka rumunských spoluobčanov v turizme. V prípade rómskej menšiny najdôležitejšou úlohou je vytvorenie nových pracovných príležitostí, bez ktorých nebudú natoľko účinné ani projekty v záujme pestovania jej kultúry.

Vedenie Békešskej župy aj tohto roku uznalo prácu aktivistov v oblasti národnostnej kultúry udelením vyznamenania „Za menšiny v Békeši“. Na návrh župných menšinových zborov a organizácií z rúk podpredsedu Valného zhromaždenia Békešskej župy Istvána Kónyu prevzalo ocenenie päť jednotlivcov a jeden kolektív. Najpočetnejšia menšina župy - slovenská - sa tohto roku mohla popýšiť dvomi vyznamenanými. Jednou je predsedníčka Slovenskej samosprávy v Eleku Judita Kuruczová Czvalingová, pôvodne Komlóšanka, ktorá vynaložila veľké úsilie za to, aby si Slováci v tomto meste roku 2002 založili svoj volený zbor. Na jeho čele pracuje dodnes. Roku 2007 sa angažovala za založenie občianskeho spolku miestnych Slovákov a práve tieto dve zoskupenia ju navrhli na vyznamenanie za zachovávanie slovenských hodnôt a ich sprostredkúvanie obyvateľom inej národnosti v meste a na okolí. Druhým slovenským vyznamenaným bol Páví krúžok z Poľného Berinčoku, ktorý pôsobí v rámci miestnej občianskej organizácie Slovákov. Kolektív obnovil svoju činnosť v roku 1992 a jeho členmi sú predovšetkým predstavitelia staršej generácie, ktorí ešte bežne používajú miestnu slovenčinu. V posledných rokoch sa im podarilo zapojiť do práce aj mladších milovníkov slovenského folklóru. Pod vedením Anny Bartkovej a Štefana Bagiho úspešne reprezentujú tradičnú slovenskú kultúru Poľného Berinčoku nielen v meste, ale aj v slovenských osadách v Maďarsku a majú bohaté kultúrne a priateľské kontakty aj s obcami na Slovensku. Po početných strieborných diplomoch tohto roku získali na kvalifikačnej súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Zlatého škovránka. Na vyznamenanie navrhli spevokol miestna občianska organizácia Slovákov a Slovenská samospráva v Poľnom Berinčoku.

Vyznamenaným prišiel do Gyuly zagratulovať aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, ako aj slovenskí aktivisti župy od Čabasabadi po Veľký Bánhedeš.

Slávnostný program obsahoval folklórne pásma jednotlivých národností župy. K úspechu sviatočného programu vo veľkej miere prispeli mladí tanečníci súboru Komlóš s fľaškovým tancom a maršom.

(csl)