Keďže Karol Kiss je v jednej osobe vicestarostom Kerepešu a predsedom miestnej slovenskej samosprávy, dané sú všetky predpoklady k tomu, aby bola spolupráca medzi slovenským voleným zborom a obecnou samosprávou bezproblémová.

Na slovíčko s predsedom slovenskej samosprávy

a vicestarostom Karolom Kissom

- K realizácii akých plánov očakávate pomoc od samosprávy obce?

- V prvom rade by sme očakávali pomoc pri financovaní kultúrnych podujatí. Existuje u nás súbeh na podporu občianskych organizácií, do ktorého som už podal žiadosť a samospráva vo svojom rozpočte obsahuje položku na podporu menšinových samospráv. V Kerepeši sa v roku 2010 založila aj nemecká samospráva, resp. už dávnejšie existuje aj rómsky volený zbor, má však nové vedenie. Očakávame, že v tomto cykle dôjde k pokroku v oblasti spolupráce. Všetky tri menšinové samosprávy podpísali medzi sebou dohodu o spolupráci resp. sa zúčastňujeme na podujatiach ostatných národností.

- Aká je organizovanosť Slovákov v Kerepeši? Máte nejkú občiansku organizáciu? Ktoré vekové skupiny sa zapájajú do vašej činnosti? Darí sa vám oslovovať mladých?

- V Kerepeši sa o pestovanie slovenských tradícií stará v prvom rade páví krúžok. Okrem toho máme aj dve ďalšie organizácie, kluby dôchodcov Fialový agát a Zlatý dážď. Páví krúžok, resp. spolok pre zachovávanie tradícií má svoju skupinu Kvietok, ktorá je aktívnym dorastom staršej generácie a často sa stáva, že spoločne s pávím krúžkom vystupuje na podujatiach. Máme všetky predpoklady k tomu, že z tejto skupiny raz vyrastú tanečníci, ktorí budú pestovať slovenské tance a piesne.

- Vzhľadom na to, že v osadách na okolí Budapešti už dávno neprebieha výučba slovenského jazyka, menšinové samosprávy majú podstatne ťažšiu úlohu pri hľadaní spôsobu odovzdávania jazyka a kultúry mladým ľuďom. Aké plány, aké snahy má vaša samospráva?

- Áno, máme v pláne od budúceho školského roka začať s výučbou slovenčiny. Čo sa týka školy, došlo k zmene v jej vedení, čo nám dáva nádej, že sa podarí tento cieľ realizovať. Vlani, keď Slovenská samospráva Peštianskej župy vypísala recitačnú súťaž, poprosil som riaditeľku, aby vybrala aspoň dve-tri deti, ktoré by zastupovali v súťaži Kerepeš. Ja som sa podujal aj na to, že s deťmi naštudujem povinné básničky, ale pani riaditeľka neprejavila ochotu pomôcť nám. Nová riaditeľka má podstatne lepšie schopnosti aktivizovať deti a organizovať podobné aktivity a veľmi dúfam, že od jesene sa nám podarí v prvej triede zaviesť slovenčinu.

- Formou krúžku alebo v rámci vyučovania?

- Ja by som chcel, aby bolo zavedené vyučovanie. Pri zabezpečovaní personálnych podmienok veľmi počítam s Katarínou Szabovou Tóthovou z Malej Tarče, ktorá už v Kerepeši vyučovala slovenčinu. Chceli by sme, keby dvakrát do týždňa v prvej triede vyučovala slovenčinu. Budeme mať dve paralelné triedy a ja veľmi dúfam, že sa nájde 8-15 detí, ktoré sa chcú učiť po slovensky.

- Kerepeš je osadou v blízkosti hlavného mesta, z čoho vyplýva, že počet obyvateľov obce sa v uplynulých desaťročiach výrazne zvýšil. Spôsobuje tento fakt nejaké problémy napr. pri realizácii takýchto predstáv?

- Obec má približne 10 300 obyvateľov. V posledných desiatich-dvanástich rokoch výrazne vzrástol počet obyvateľstva a najmä počet tých, ktorí cestujú za prácou do Budapešti. Môžem povedať, že v obci sú tzv. nocľažné štvrte, z ktorých dochádzajú ľudia každodenne do hlavného mesta, domov chodia len spávať. Títo sa k nám, Slovákom, určite nepridajú. Sú to ľudia, ktorí sem prišli zo všetkých kútov krajiny a slovenčinu neovládajú, nemajú k nej žiaden vzťah. Naše kultúrne podujatia pritom veľmi radi navštevujú. Prišli aj na spoločné Vianoce do kultúrneho domu, chodievajú aj na medzinárodný národnostný festival, ktorý organizujeme každý rok v poslednú júnovú sobotu a na ktorom tohto roku budeme mať hostí zo Slovenska, Čiech a Poľska.

- Nedávno sme informovali našich čitateľov o tom, že obec obnovuje obecný dom. Aké investície u vás ešte prebiehajú, alebo aké sa pripravujú?

- V decembri bolo vypísané verejné obstarávanie na obnovenie kultúrneho domu, ktoré nebolo úspešné a teraz je vypísaný ďalší súbeh. S najväčšou pravdepodobnosťou budú rokovania o verejnom obstarávaní pokračovať vo februári. Už prebieha jeden takýto proces, ktorý sa vzťahuje na Detské jasle Háj bábik (Babaliget). Ide o európsky projekt, na ktorý príspevok Európskej únie pokrýva 90 percent nákladov. Podobne je to aj v prípade Dedinského domu. Jedinou nevýhodou týchto projektov je, že podnikateľ, ktorý sa prihlásil realizovať tieto investície, určil podstatne vyššie stavebné náklady. V prípade projektu jaslí sme sa už dostali do tej etapy, že samospráva k pôvodne plánovaným 10 percentám priloží ďalších desať, pričom ani tieto rokovania nie sú ešte uzavreté. Okrem toho plánujeme rekonštrukciu budovy Služby na pomoc rodinám a Domu dôchodcov. To znamená, že v tomto roku počítame s tromi-štyrmi investíciami. Inak Kerepeš za posledné tri až štyri roky získal podporu vo výške viac než jeden a pol miliardy forintov. Na spomenuté jasle to bolo 240 miliónov, na Dom kultúry Forrás približne 100-120 miliónov. Najväčšou investíciou je spoločný projekt zabezpečenia zdravej pitnej vody, na ktorom sa zúčastňujú Kerepeš a Malá Tarča. Tunajšia pitná voda totiž obsahuje veľa nitrátu. Vyriešenie tohto problému pre obe obce bude stáť približne 1,5 miliardy forintov.

- To znamená, že získanie zdrojov je ľahšia úloha, väčší problém znamená realizácia projektov?

- Je to tak. Peniaze sa nám prostredníctvom súbehov podarilo získať, ale podnikatelia, ktorí sa nám ponúkajú na realizáciu, dávajú podstatne vyššie cenové ponuky. V prípade jaslí sa nám podarilo túto pôvodne stanovenú sumu podstatne znížiť a veľmi dúfam, že sa podarí do stanoveného termínu, do 30. júna, tento projekt zrealizovať. Je to veľmi tesný termín.

Otázky kládla:

Alžbeta Račková