21. február je od roku 2000 podľa vyhlásenia UNESCO medzinárodným dňom materinského jazyka. - Jazyk nie je iba mŕtvy, neživý predmet, je to náš život, naša kultúra. Ním sa nám prihovárala naša mama, ním nám hovorila, ako nás ona miluje, v ňom nám spievala uspávanku.

Podľa odhadov odborníkov v súčasnosti hovorí vyše šesť miliárd obyvateľov Zeme približne tromi tisícami jazykov. Jazykovedci tvrdia, že väčšina jazykov je v ohrození, čo môže viesť, samozrejme, aj k zániku kultúr. Tými tritisíc jazykmi hovoria približne v 200 štátoch, totiž nie všetky jazyky sú štátnymi. Vieme si predstaviť, v akom položení sú jazyky, ktoré nie sú úradnými... Na druhej strane stojí fakt, že približne tri štvrtiny obyvateľov Zeme hovoria prvými 100 jazykmi, teda tzv. malé jazyky používa iba jedna štvrtina, aj to skôr ako druhý jazyk, čo veru tiež neznamená veľa. V XXI. storočí „najzaujímavejším“ antropologickým výskumom bude práve skúmanie jazykov pred vymretím. Samozrejme, aj v súčasnosti je množstvo takých jazykov, na ktoré sa ledva pamätáme, alebo ktoré iba vyučujú, ale nikto nimi nehovorí. Tieto jazyky nazývame mŕtvymi. Také sú napríklad starogréčtina alebo latinčina.

Ale vlastne prečo môže byť problémom vymretie jedného jazyka alebo kultúry? Veď zrejme z dávnych málo jazykov sa vytvorilo súčasných priveľa počas histórie, a teraz - na začiatku novej éry - z viacerých bude (môže byť) málo. Dá sa to pochopiť aj ako prirodzený proces. A vôbec, nebolo by jednoduchšie sa stýkať s ľuďmi na svete, keby bol iba jeden, alebo málo jazykov? Možno, že prechod by bol ťažký, ale potom by to mohlo byť oveľa jednoduchšie.

Ja som toho názoru, že si to nemôžeme dovoliť. Jazyk nie je iba mŕtvy, neživý predmet, je to náš život, naša kultúra. Ním sa nám prihovárala naša mama, ním nám hovorila, ako nás ona miluje, v ňom nám spievala uspávanku. Materinský jazyk je pre každého najvzácnejšia vec, či si to uvedomuje, či nie. Môžeme ovládať hoci aj tisíc rečí, keď sme naozaj smutní, alebo veselí, najlepšie myšlienky nás napadnú v materinskom jazyku. Materčina je jediná, ktorá nás spája s tými, ktorí boli vychovaní v podobnej kultúre, ako my. Sú to ľudia, s ktorými tvoríme nevypovedanú spoločnosť, s ktorými si rozumieme mihnutím oka, s ktorými - a to je práve v spojitosti s materinským jazykom trochu absurdné – si rozumieme aj bez slov. Lebo jazyk je kultúrne pozadie. Aj nad tým by sme sa mali zamyslieť 21. februára, v medzinárodný deň materinského jazyka.

Ale aj nad tým, čo znamená naša materčina v tomto našom prostredí. Byť Slovákom v Maďarsku znamená oddelenosť a spojitosť, ovládania materinského jazyka (alebo jazyka našich predkov) a znovuučenie sa ho. Nehovoriac ani o starom známom prísloví o tom, že koľko jazykov vieme, toľkokrát sme ľuďmi.

Ochrancovia prírody denne upozorňujú na ochranu biodiverzie, čo znamená rôznorodosť biológie, čo je zárodkom rovnováhy vytvorenej na zemi. Na túto schému začali hovoriť aktivisti o kultúrnej diverzii, kde zaradili okrem iného aj inštinktívnu a vedomú ochranu jazykov.

Ale nemyslime na materinský jazyk iba „v jeho deň“, ale každý deň, keď sa ozveme a tešme sa, že môžeme hovoriť, rozprávať vtipy, radovať sa, ale aj smútiť, nadávať či žalovať v jazyku, ktorý je nám najbližší!

Eva Patayová Fábiánová