Pri našom nedávnom stretnutí som poprosila pani predsedníčku, aby sa podelila s našimi čitateľmi o radosti a starosti čorvášskych Slovákov.

- V Čorváši býva každoročne niekoľko slovenských podujatí. Teraz sa menia finančné podmienky pôsobenia samospráv. Aké plány budete môcť uskutočniť v nových podmienkach?

- Teraz sme sa dozvedeli o tohoročných finančných možnostiach a sme z toho dosť smutní. Rozpočet samospráv totiž pozostáva zo štátnej dotácie, súbehov a dotácie na základe splnených úloh. Hlavným podujatím slovenskej samosprávy a Organizácie Slovákov v Čorváši bola každoročne zabíjačka. Tak v župe, ako aj v našej obci prebieha v zimnom období veľmi veľa programov, napr. aj naša samospráva sa zapája do organizovania šnúry podujatí Zimné večery. Keďže chceme zachovať naše tradičné programy, rozhodli sme sa zabíjačku usporiadať iba každý druhý rok. Preto sme v tomto roku usporiadali Slovenský deň. Opodstatnenosť tohto rozhodnutia dodatočne potvrdili aj sťažené finančné podmienky. Z tohoročných plánov by som vyzdvihla prezentáciu knihy Ladislava Pukkaiho z Galanty, ktorá sa uskutoční v rámci už spomenutých Zimných večerov a v marci usporiadame súťaž ľudovej hudby, na ktorej vystúpia slovenské skupiny zo župy. Ide o celodňovú kvalifikačnú prehliadku, ktorej hlavným organizátorom bude náš ľudový spevácky zbor Nezábudka. Pripravujeme sa aj na žatevný deň, do ktorého sa naša samospráva, podobne ako do všetkých miestnych akcií, aktívne zapája. V októbri alebo v novembri plánujeme zvolať stretnutie slovenských samospráv z celej župy, s ktorými úzko spolupracujeme. Aj v tomto roku usporiadame svadbu, na ktorej vlani veľmi úspešne účinkovali naši priatelia z družobnej obce Sládkovičovo. S touto obcou máme veľmi dobré vzťahy. Koncom februára napr. bola čorvášska delegácia v Sládkovičove na klobásovom festivale spojenom s fašiangovou zábavou. Členovia Spolku čorvášskych Slovákov dosiahli v klobásovej súťaži prvé miesto, na čo sme veľmi pyšní. Korene vzťahov siahajú do roku 1995, keď sa dve kultúrne skupiny, konkrétne citaristi, na jednom stretnutí spriatelili. V roku 1998 sa v Čorváši prvýkrát založila slovenská samospráva a hneď sa nadhodila myšlienka dať družobným vzťahom oficiálny rámec. V nasledujúcom roku samosprávy oboch miest podpísali zmluvu o spolupráci, samozrejme, za účasti menšinovej samosprávy, resp. organizácie Csemadoku v Sládkovičove. Skúsenosti z uplynulých 11 rokov potvrdili, že tento rámec sa podarilo naplniť obsahom, veď popri spolupráci rôznych organizácií sa zrodili aj rodinné priateľstvá. Do Sládkovičova sa po vojne, počas výmeny obyvateľstva presídlili mnohí Slováci z Pitvaroša, preto pri príležitosti návštev našich hostí zo Slovenska usporadúvajú spoločné programy aj s Pitvarošanmi.

- Ako sa darí zapájať do slovenského života deti? Myslím si totiž, že väčšina doteraz spomínaných programov sa zameriava najmä na staršiu a strednú generáciu.

- Žiaľ, v tomto školskom roku nebol odštartovaný krúžok slovenčiny v škole, pretože učiteľka Zuzana Karkušová, ktorá sa doteraz venovala deťom a ktorá bola aj členkou slovenskej samosprávy, sa odsťahovala do Budapešti. Máme slovenský krúžok pre dospelých, čomu sa dôchodcovia veľmi tešia. Keďže nemáme pedagóga, ktorý by deti motivoval, žiaci sa veľmi ťažko zapájajú do slovenského diania. Veľmi ľutujem, že sa v škole už nevyučuje slovenčina, ale urobíme všetko v záujme toho, aby sme podchytili deti, ktoré sa už učili po slovensky. Slovenčina sa v Čorváši nevyučuje ani v materskej škole. Sme teda vo veľmi ťažkej situácii.

- To znamená, že v poslednom období sa v Čorváši zhoršili podmienky realizovanie národnostného života?

- Od roku 1998 je to môj štvrtý cyklus. Zo začiatku to bolo ťažké preto, lebo som nevedela, z čoho pozostáva činnosť samosprávy a museli sme sa naučiť mnoho vecí. Teraz si musíme osvojiť to, ako dokážeme získať zdroje na fungovanie a zachovanie toho, čo sme doteraz dosiahli. Myslím tu nielen na podujatia, ale aj na kontakty, a to nielen zahraničné, ale aj v župe a v celoštátnom meradle. Je to čoraz ťažšie. Zanikla Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny, zanikli aj ďalšie nadácie, ktoré podporovali národnostnú kultúru a tradície. Aj naďalej existuje Národný občiansky fond NCA, z ktorého sa môže uchádzať o dotáciu náš spolok. Sú však stanovené také podmienky, ktorým nie je isté, že dokáže vyhovieť taká malá organizácia akou je naša.

Za rozhovor ďakuje