Jeden z „panelov“, programových blokov podujatia, bol venovaný téme Dve desaťročia inštitucionalizovaných menšinových výskumov v Maďarsku. Po zmene spoločenského zriadenia príslušníci inteligencie jednotlivých národností využili možnosti sebaorganizovania a začali vytvárať národnostné výskumné ústavy. V týchto dielňach prebiehajú výskumy organizovanou formou a v jazyku danej menšiny. Na konferencii dostali možnosť predstaviť dve desaťročia tejto činnosti vedúci troch výskumných dielní – slovenskej, nemeckej a rumunskej, ktoré predstavujú zároveň tri odlišné formy organizovania výskumnej činnosti. Najstaršou takouto dielňou je Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktorý funguje ako inštitúcia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Stredisko Nemcov v Maďarsku pre výskum a prípravu pedagógov pôsobí pri Ústave germanistiky budapeštianskej univerzity, kým Výskumný ústav Rumunov v Maďarsku funguje formou spoločenskej organizácie. Po predstavení ústavov nasledovala debata pri okrúhlom stole, ktorej sa zúčastnili predstavitelia vlády, celoštátnych samospráv, menšinoví odborníci a výskumníci.

Ako povedala na úvod pracovníčka Jazykovedného ústavu MTA Anna Borbélyová, ktorá bola vedúcou tohto panelu konferencie, cieľom podujatia bolo prerokovať spoločnú stratégiu, ktorá zabezpečí zázemie systematickej výskumnej činnosti v záujme toho, aby výsledky výskumov o vlastnej kultúre, histórii, jazyku a dvojjazyčnosti boli čo najefektívnejšie popularizované v danej komunite, ale aj na celoštátnej a medzinárodnej úrovni. A. Borbélyová vo svojej úvodnej prednáške predstavila súčasnosť a možnosti vedeckej spolupráce medzi Jazykovedným ústavom MTA a výskumnými dielňami menšín. Pozornosť vzbudil jej názor, že čím väčšia je vitalita danej menšiny, tým viac využíva výsledky týchto výskumov. Oboznámila prítomných s výsledkami sociolingvistického porovnávacieho výskumu, ktorý sa uskutočnil začiatkom prvého desaťročia nášho storočia v menšinových komunitách v Maďarsku. Na práci sa okrem pracovníkov MTA a Univerzity Loránda Eötvösa podieľali aj výskumníci menšinových ústavov. Za VÚSM sa do výskumnej práce zapojili Alžbeta Uhrinová Hornoková a Tünde Tušková. Skúmali používanie jazyka pri komunikácii v rodine v Slovenskom Komlóši. Výsledky svedčili o tom, že u Nemcov, Rumunov, Srbov a Slovákov existujú odlišnosti v tom, či sa materinský jazyk používa alebo nepoužíva v komunikácii s manželom, deťmi a vnúčatami. Kým napr. u pomázskych Srbov sa dorozumievajú vo svojom jazyku rovnako všetky generácie, pre Slovákov a Nemcov bolo príznačné, že informátori sa viac zhovárajú v materčine s vnúčatami ako s deťmi. A. Borbélyová upriamila pozornosť aj na to, že pre jednotlivé národnosti z týchto výsledkov vyplývajú odlišné stratégie záchrany jazyka. Na záver o plánoch Centra pre výskum viacjazyčnosti povedala, že je nádej na pokračovanie vo výskume jazyka menšín, v rámci ktorého hodlajú pripravovať interview so staršími ľuďmi.

Prvým v rade predstavovaných bol Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Jeho riaditeľka Anna Kováčová hovorila o vzniku, histórii a činnosti prvej národnostnej výskumnej dielne vôbec. Vznikol pred 20 rokmi pri Zväze Slovákov v Maďarsku a od roku 2001 funguje ako inštitúcia Celoštátnej slovenskej samosprávy. A. Kovácsová predstavila obecenstvu aj prvú riaditeľku ústavu Dr. Annu Divičanovú a jej nástupkyňu Alžbetu Uhrinovú Hornokovú. Oboznámila prítomných so všestrannou činnosťou dvadsaťročného výskumného ústavu na poli výskumu, vydavateľskej a populárno-vedeckej činnosti, o vysokej úrovni ktorej svedčí napr. aj fakt, že inštitúcia od roku 2006 aj oficiálne spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied. Na záver navrhla hľadať možnosť spoločných výskumov s výskumnými dielňami ostatných národností, napr. pri skúmaní histórie Univerzitnej tlačiarne v Budíne, ktorá vydávala knihy v jazykoch viacerých národností, alebo kontaktov medzi ich spolkami.

Základné informácie o výskumnej dielni Nemcov v Maďarsku, ktorá od roku 1994 pôsobí pri Ústave germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa, ktoré napísala jej vedúca Mária Erbová, prečítala A. Borbélyová.

Ďalšiu formu organizovaného výskumu menšín predstavuje Výskumný ústav Rumunov v Maďarsku pôsobiaci spolkovou formou, ktorý od jeho založenia v roku 1993 vedie Mária Berényiová. Podobne ako slovenský ústav vznikol z iniciatívy príslušníkov inteligencie a okrem výskumnej činnosti si vytýčil za cieľ aj výchovu intelektuálnej elity. Preto pokladá za dôležité zapájanie mladých výskumníkov do výskumnej činnosti a uplatňovanie jej výsledkov v školstve. Podobne ako VÚSM aj rumunský ústav organizuje konferencie a má bohatú publikačnú činnosť, o čom svedčí 68 doteraz vydaných publikácií. Na záver M. Berényiová položila otázku, či je správne, že štát neberie do ohľadu charakteristické spoločenské črty jednotlivých národností a pri financovaní v každom prípade zvýhodňuje inštitúcie celoštátnych samospráv.

Druhou časťou panelu venovaného menšinovým výskumom bol okrúhly stôl, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia vlády, celoštátnych samospráv, menšinoví odborníci a výskumníci. Našu národnosť zastupovali predseda CSS Ján Fuzik a kolektív VÚSM. Ako uviedla besedu A. Borbélyová, cieľom je vytvoriť stratégiu na posilnenie národnostných výskumných ústavov v rámci spoločnosti a danej komunity, k čomu zo strany Jazykovedného ústavu ponúkla pomoc pri lobovaní. Poukázala na to, že vznik týchto dielní podnietil nárok z vlastných radov. Všetci prítomní predstavitelia výskumných dielní a menšinových samospráv sa sťažovali na nedostatočné financovanie ústavov, ktoré v mnohých prípadoch neumožňuje zamestnávanie pracovníkov na plný úväzok. Riaditeľ Srbského inštitútu Péró Lásztity napr. uviedol, že v r. 2009 založená inštitúcia zápasí s neustálymi finančnými ťažkosťami, pretože peniaze prichádzajú neskoro a neexistujú zdroje, ktoré by podporovali programy vo výške 2-5 miliónov forintov. Mária Berényiová navrhla vytvoriť osobitný fond na podporu výskumných dielní. Terajší spôsob financovania totiž viedol k tomu, že ich ústav neustále zápasí s finančnými ťažkosťami a napriek odporúčaniam menšinovej zmiešanej komisie vzťahujúcim sa na jeho financovanie mu v roku 2011 kvôli finančnej neistote hrozí zánik. Anna Kováčová sa pripojila k predrečníkom, pretože – ako povedala - napriek tomu, že za ústavom aj morálne stojí CSS, výskumy dokážu financovať tiež iba z grantov. K tomu, aby sa do výskumnej práce mohli zapájať mladí ľudia, by boli potrebné väčšie projekty a vyššie zdroje. Predseda Celoštátnej samosprávy Nemcov Otto Heinek referoval o tom, že ich samospráva sa širokospektrálny výskum týkajúci sa nemeckej národnosti rozhodla financovať formou dohody o finančnej podpore napr. s univerzitnými výskumnými pracoviskami v Budapešti a v Pécsi. Od štátu na tento účel nedostáva samospráva prostriedky, preto tiež označil za nesprávnu súčasnú prax financovania tejto oblasti. Z európskych zdrojov plánujú v Pécsi zriadiť stredisko pre výskum menšín, ktoré by sa zameriavalo aj na výskum tamojších Chorvátov a interetnických vzťahov vôbec. O finančných ťažkostiach hovoril aj predseda CSS J. Fuzik z pohľadu prevádzkovateľa. Suma na prevádzku inštitúcií sa roky nezvyšuje, preto postačuje maximálne na stagnáciu a napr. na prezentáciu výsledkov výskumu už nezvyšujú peniaze. Za dôležité označil styky s materskou krajinou, čo však tiež má istý finančný dopad. Na úlohy vyplývajúce zo spolupráce VÚSM so Slovenskou akadémiou vied venuje CSS 800 tisíc Ft ročne, to svedčí o tom, že ústav je pre SAV partnerom. Ako povedal, CSS je hrdá na prácu VÚSM, ktorý toho času znamenal novú kvalitu a bol príkladom pre ostatné ústavy. Poukázal na to, že by bolo dôležité, aby aj maďarská vedecká obec poznala výsledky našich výskumov, aby sa naše ústavy zapájali do vedeckého života, čo sťažuje skutočnosť, že medzi nimi existuje málo styčných bodov.

Zástupca riaditeľa Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Anton Paulik súhlasil s tvrdením, že financovanie prostredníctvom súbehov nie je uspokojujúce a neposkytuje potrebnú stabilitu. V tomto roku však už nevidí možnosť na veľké zmeny, pretože štátny rozpočet je daný, financie na projekty sú tiež určené a boli zverejnené aj výzvy na podporu projektov. Informoval o iniciatíve menšinových zmiešaných komisií, aby sa vláda do procesu zmapovania stavebného dedičstva menšín zapájala ako objednávateľ a aby na to zabezpečila finančné podmienky. Navrhol, aby sa výskumné dielne snažili zapojiť do výskumu menšín cez strediská Mercator, ktoré fungujú v západnej Európe a disponujú rámcom na výskum menšín, čo môže uľahčiť aj ich zapájanie do tunajšieho vedeckého života. Štefan Kraslán z Úradu štátneho tajomníka zodpovedného za školstvo uviedol, že ich rezort zo začiatku poskytoval prostriedky na fungovanie menšinových výskumných ústavov. V posledných rokoch nastali v systéme financovania tejto oblasti výrazné zmeny a v súčasnosti prostredníctvom súbehov podporujú tie segmenty výskumov, ktoré možno využiť v školstve. K pravde však patrí, že rámec, ktorý je k dispozícii na podporu, sa v priebehu 4-5 rokov znížili na jednu pätinu a po vlaňajšom roku, keď rezort školstva nedisponoval financiami na tento účel, ani tohto roku nemožno počítať s výrazným zvýšením. Vo svojich príhovoroch všetci účastníci konferencie prízvukovali význam využívania výsledkov výskumov v školstve, čo má veľký význam pri zachovávaní identity. Pozitívne hodnotili zabudovanie poznatkov o danej komunite do učebných osnov, k čomu vytvorili podmienky dovtedajšie výskumy. Šéfredaktorka Národného vydavateľstva učebníc Edit Takácsová povedala, že ich vydavateľstvo, ktoré má 60 rokov a 58 rokov disponuje samostatnou národnostnou redakciou, je otvorené na spoločné výskumy. K tejto činnosti ponúkla infraštruktúru – call-center a župné pracoviská – vydavateľstva, skúsenosti získané na realizácii projektov, ako aj pri distribúcii publikácií výskumných dielní menšín prostredníctvom siete ich vydavateľstva. Zo zaujímavej diskusie, ktorá nasledovala vyplynulo, že predstavitelia menšín nemajú vplyv na prípravu rozhodovania o oblastiach podporovaných súbehmi. V záujme toho, aby sa situácia zmenila, rozhodli sa vytvoriť spoločné stanovisko, ktoré v blízkej budúcnosti doručia každému, kto sa na úrovni daných komunít, celoštátne a na medzinárodnej úrovni zaoberá menšinami.