Prvý občan Répašskej Huty si myslí, že okrem plynu majú všetko, čo môžu potrebovať. Miestne pracovné možnosti sú buď v turizme, alebo v lesníctve.

Répašská Huta vznikla pred 220 rokmi, no jej okolie bolo obývané už od doby ľadovej. Údolia potokov boli obchodnými a vojenskými cestami. Hlbšie do Bukových hôr začali prenikať prví obyvatelia až v 18. storočí. Danosti územia: drsná klíma a pôda nevhodná na obrábanie, sem nelákali veľa ľudí. Základy živobytia poskytovali a dodnes poskytujú obrovské lesy. Začiatkom XVIII. storočia začali premyslenejšie hospodáriť s lesmi, sledovať ich zužitkovávanie a vysádzanie erárnych lesov. V tomto období sa tu udomácnilo sklárstvo, pálenie vápna a dreveného uhlia. Začiatkom XVIII. storočia začala v Bukových horách, v chotári Starej Huty (Bükkszentlászló) fungovať prvá sklená huta, ktorá sa neskôr presťahovala na nové územie, ktoré pomenovali Nová Huta (Bükkszentkereszt). Koncom XVIII. storočia panstvo zvýšilo počet sklární, a to na tých miestach, kde mohli vyrúbať väčšie množstvo stromov. Tak sa začala ťažba dreva aj v lesnej časti Répáš. Na toto územie prišlo 18 sklárov z Kőhuty a Hutabércu a túto skromnú priemyselnú osadu nazvali Répašská Huta. Prví usadlíci prichádzali z Moravy, zo Spiša, z Gemerskej a zo Zvolenskej župy. Skláreň bola časom premiestnená do údolia Gyertyán. Počet obyvateľov obce koncom XVIII. storočia už presiahol 200 osôb. Noví usadlíci rímskokatolíckej viery prichádzali z Horného Uhorska, s pôvodnými obyvateľmi sa dorozumievali miešaným slovenským nárečím. Po zaniknutí sklárne v údolí Gyertyán sa sklári presťahovali do obce. Živobytie im naďalej zabezpečovali lesy. Drevené produkty a drevo si vymieňali s Dolnozemcami za obilie a iné potraviny. Popri ťažbe dreva sa zaoberali aj pálením vápna a dreveného uhlia. Vozy vápenkárov bolo často vidieť na boršodských cestách ešte aj koncom osemdesiatych rokov XX. storočia. V Bukových horách nielen muži, ale aj ženy ťažko fyzicky pracovali. Vykonávali lesné práce, stáli pri peciach, alebo zbierali lesné plody, ktoré potom predávali v Miškovci. Po druhej svetovej vojne sa ich život značne zmenil. Muži aj naďalej pracovali v lese, kým ženy v krajčírskej dielni. V druhej polovici minulého storočia rozšírili miestnu školu, postavili kultúrny dom s kinom, pomocou obyvateľov zaviedli elektrinu a rozdávali pozemky, vďaka čomu vznikli nové ulice s modernými domami. V tom čase sa značne zmenila tvár obce. Répašská Huta v roku 1989 oslávila 200. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti odovzdali v obci Národopisnú zbierku, ktorá predstavuje život sklárov.

Starosta obce Karol Mátrai má tiež slovenských predkov. V starostovskom kresle sedí už vyše 20 rokov. Informoval nás, že obec má v súčasnosti 506 obyvateľov, pričom – ako s poľutovaním poznamenal – ich počet sa za posledných pätnásť rokov znížil o sto osôb. Je to dôsledkom toho, že viacerí študovali na rôznych vysokých školách a univerzitách a po ich absolvovaní sa domov už nevrátili. K slovenskej národnosti sa hlási stodvadsať ľudí. V obci sa narodia 3-4 deti ročne. Do materskej školy chodí dvanásť detí a na nižšom stupni základnej školy v tomto školskom roku sa budú učiť len šiesti. „Napriek finančným ťažkostiam má naša škola vysokú úroveň. Vyučovanie prebieha formou spojených tried. Dvadsať žiakov vyšších ročníkov pod dozorom pedagógov dochádza do Novej Huty. Obec totiž nemá vlastný školský autobus, preto deti od roku 2005 cestujú diaľkovými spojmi. Pred šiestimi rokmi sme začali prevádzkovať materskú a základnú školu v združenej forme s Novou Hutou, ktoré sme pred rokom zase prevzali do vlastných rúk. Štátny normatív totiž patril Novej Hute a my sme museli finančne prispievať do rozpočtu inštitúcie. Zistili sme, že teraz máme viacej možností, môžeme sa uchádzať o podporu rôznych fondov atď. Hoci máme ešte nevyplatené účty, ale tým, že sme opäť prevzali spomenuté inštitúcie, zostane nám normatívna podpora a disponujeme väčšou sumou, než predtým,“ dodáva pán starosta.

Obec okrem materskej a základnej školy prevádzkuje aj kuchyňu, ktorá varí pre tridsať osôb a lekársku ambulanciu, ktorá bola pred rokom obnovená za dvanásť miliónov a bol v nej vybudovaný bezbariérový prístup. Už dlhé desaťročia ordinujú lekári dvakrát týždenne, najbližšia nemocnica je v Miškovci. „Kultúrny dom bol tiež nedávno obnovený,“ popýšil sa K. Mátrai a prezradil nám, že doň investovali sedemnásť miliónov forintov. V obci je aj telocvičňa, národopisná zbierka, ba aj kanalizačná sieť. Prvý občan Répašskej Huty si myslí, že okrem plynu majú všetko, čo môžu potrebovať. Miestne pracovné možnosti sú buď v turizme, alebo v lesníctve. Kedysi dávalo ľuďom prácu pálenie vápna a dreveného uhlia, tieto remeslá však už zanikli. Odvtedy, ako Répašská Huta patrí do Národného parku Bukové hory, nie je možné bez povolenia vykonávať lesné práce, preto obyvatelia obce odchádzajú za prácou do okolitých miest. V obci môžu ubytovať približne dvesto osôb. Pred hospodárskou krízou bol populárny aj miestny kemping, ale v súčasnosti je menej turistov. „Čo sa týka budúcnosti, keďže patríme do chránenej prírodnej oblasti, nemôžeme tu budovať priemysel, maximálne spracúvať drevo. Iné možnosti nemáme, ako sem prilákať zahraničných a domácich hostí – povedal na záver starosta Répašskej Huty Karol Mátrai.