- Ja som mal ešte šťastie, že som mal možnosť poznať mravnú osobnosť Zoltána Fábryho, ktorý zmapoval menšinový osud a dodnes by mohol slúžiť mnohými príkladmi aj mládeži. Politika vzťahy často skôr narúša, no on hovoril o tom, aká veľká a vážna je zodpovednosť inteligencie, spisovateľov a básnikov, ktorá sa v dnešnom svete, žiaľ, dostáva do úzadia, čomu v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch tak nebolo. Vyšla nejaká kniha básní, alebo sa konalo stretnutie či porada, bola to udalosť a každý si to všímal. Teraz často prejdeme bez povšimnutia aj popri závažných udalostiach. Inteligencia, najmä menšinoví pedagógovia, spisovatelia, básnici a iní kultúrni pracovníci by mali urobiť viac pre to, aby ľudia lepšie spoznali ich, a nie tie rozpory a nenávisť dávkované na každodennej politickej úrovni, z ktorých má človek často pocit, že to má svoj scenár. Mali by, práve naopak, uviesť pozitívne príklady spolužitia, aj zo slovensko-maďarského spolužitia. Je nesmierne veľa príkladov na oboch stranách, a aj slovenská strana je k nim otvorená, - povedal László Máté. - Ja osobne som za trpezlivé budovanie, ktoré vychádza z toho, že Slováci a Maďari sa mentalitou, tradíciami, gastronómiou, dokonca aj zlými vlastnosťami natoľko podobajú, ako azda žiadne iné národy tu, v strednej Európe.

(m-fa)

Radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky László Máté je v diplomatickej službe v Budapešti už štyri roky. Hlavné mesto Maďarska sa v podstate stalo jeho druhým domovom, ktorý v týchto dňoch definitívne opustí, keďže nastúpi do dôchodku. Pri tejto príležitosti usporiadalo Veľvyslanectvo SR 22. júna 2005 oficiálnu rozlúčku s pánom Máté, kam dostali pozvanie okrem prominentov maďarskej politickej scény aj predstavitelia nášho národnostného života, ako i kolegovia a priatelia pána radcu.

Hostí najprv pozdravil veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý vo svojom slávnostnom prívete hodnotil diplomatickú činnosť L. Máté. Vyzdvihol, že bol nápomocným kolegom, akousi „dobrou knihou“, ktorá vzhľadom na svoje dlhoročné pôsobenie v maďarskom hlavnom meste vedela vždy poskytnúť všestrannú pomoc a potrebné informácie. Podarilo sa mu vytvoriť dobré kontakty s maďarskými žurnalistami a úspešnú kooperáciu s maďarským parlamentom, ako i s predstaviteľmi maďarskej politickej elity. Tým sa pričinil k tomu, aby Slovensko a Maďarsko vedeli úzko spolupracovať v rôznych sférach života. Záverom pán veľvyslanec poprial oslávencovi veľa zdravia a množstvo pekných dôchodcovských rokov. Potom prestavil nového kolegu Mariána Vargu, ktorý nastúpi na miesto pána radcu od začiatku júla.

Pán Máté sa poďakoval za vrelé a priateľské slová pána veľvyslanca a vyslovil potešenie nad tým, že toľkí prijali jeho pozvanie. Po oživení niekoľkých osobných zážitkov pán radca pripomenul, že je nesmierne šťastný, že ako príslušník maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku mohol toľko rokov reprezentovať SR v Budapešti. Tým pádom sa vedel vžiť aj do situácie Slovákov v Maďarsku. Spoznal, že žiadna menšina nemá ľahkú úlohu a musí každodenne vynakladať veľké úsilia za prežitie. Na konci príhovoru zaželal nám, Slovákom žijúcim v Maďarsku, aby sa nám darilo v zachovávaní svojho materinského jazyka a kultúry, aby sme prežili a boli na patričnej úrovni uznaní v jednotlivých oblastiach verejného života.

Účastníci rozlúčkovej slávnosti sa na recepcii mohli aj osobne poďakovať pánovi Máté a popriať mu obsažné a pekné dôchodcovské roky.

(kk)