Nové a modifikované právne predpisy národnostnej politiky, zmeny v oblasti školstva a financovania boli témou rokovania predstaviteľov Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktoré sa uskutočnilo 8. marca na pôde budapeštianskeho Slovenského inštitútu.

Účastníkmi podujatia boli prevažne poslanci miestnych slovenských samospráv, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), predstavitelia občianskych organizácií a vedúci inštitúcií CSS.

Prítomných privítala riaditeľka Slovenského inštitútu Jana Tomková. Menovite pozdravila mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Petra Weissa, jeho zástupcu Metoda Špačka, zástupcu riaditeľa Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Antona Paulika, vedúceho národnostného oddelenia Ministerstva národných zdrojov Štefana Kraslána a predstaviteľku Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovú. – Dnešná porada bude venovaná novým a modifikovaným právnym predpisom v oblasti národnostnej politiky, ako aj zmenám v národnostnom školstve a financovaní. O týchto témach vás budú dnes informovať naši hostia, - povedala pani riaditeľka a odovzdala slovo predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánovi Fuzikovi.

– Ďakujem pani riaditeľke, že nám poskytla priestor a dúfam, že naša porada bude užitočná, lebo je aktuálna. Je potrebná, o tom nás presvedčili aj predchádzajúce regionálne stretnutia či už v Békešskej, alebo v Novohradskej župe, - povedal J. Fuzik a navrhol, aby rokovanie pokračovalo v slovenskom duchu, ale v maďarskom jazyku. Na úvod predseda CSS pripomenul, že vlani bolo prijatých množstvo dôležitých právnych predpisov, počnúc ústavou, cez zákon o národnostiach, zákon o školstve, až po zákon o samosprávach.

- V národnostnom zákone máme niektoré novinky, pochopiteľne, najmä čo sa týka nastávajúcich volieb národnostných samospráv. Budú to priame voľby a nie elektorské, ako doteraz. Musíme si pohovoriť o voľbách národnostných poslancov do Národného zhromaždenia, teda či budeme mať parlamentného poslanca, či máme na to šance, - podčiarkol predseda CSS. - Chceme urobiť takú sumarizáciu, čo to pre nás znamená v praxi, aké nové výzvy, nové úlohy nás čakajú, či už vo volebnej sfére, v každodennom živote miestnych a teritoriálnych samospráv, ako aj v celoštátnej samospráve, v živote našich organizácií a spolkov a v neposlednom rade, samozrejme, v školstve, - zdôvodnil usporiadanie akcie predseda CSS.

- Nový zákon schválili v decembri a vedia o tom všetci zainteresovaní. Ja osobne v ňom vidím tri veľké zmeny. Podstatná zmena je, že sa rozšíril okruh národnostných voličov o tých občanov, ktorí majú trvalý pobyt v Maďarsku, ale nemajú maďarské štátne občianstvo. Odteraz môžu voliť národnostných poslancov, ale nemôžu byť volení. Druhá veľmi podstatná skutočnosť je samostatné hospodárenie. Tretia a asi najdiskutabilnejšia zmena spočíva v tom, že pri voľbách sa budú brať do ohľadu aj údaje získané pri sčítaní obyvateľstva roku 2011. To znamená, že tam, kde sa neprihlásilo za príslušníkov danej národnosti aspoň tridsať osôb, nebudú vypísané voľby samosprávy tejto národnosti. Toto sú základné zmeny. Zákon viac-menej obsahuje tie nariadenia, ktoré upravujú školské, kultúrne a mediálne práva národnostných občanov a národnostných kolektívov. Samozrejme, obsahuje aj nariadenia, ktoré upravujú vznik a fungovanie národnostných samospráv. Pomerne podrobne reguluje aj hospodárenie národnostných organizácií a volených zborov, - zhrnul podstatu svojej prednášky zástupca riaditeľa Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Anton Paulik. Na otázku, ako hodnotí informatívne stretnutia s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku, odpovedal: - Cítim ich nárok na informácie. Samozrejme, večer, keď príde človek domov unavený z práce, asi už nezačne študovať zákon. Myslím si však, že ak je niekto predsedom národnostnej samosprávy, tak by si ho mal aspoň raz prečítať. Zistili sme, že určité veci nie sú celkom jasné, zrozumiteľné na prvé čítanie, veď text je napísaný v právnickom štýle. Niektorým nariadeniam občas ani ja na prvý raz nerozumiem presne tak, ako to právnici mysleli. Snažíme sa priblížiť ľuďom, čo vlastne tento zákon prináša, čo nám umožňuje. Ale takéto stretnutia nemôžu nahradiť prečítanie zákona. Treba ho preštudovať, ak chceme využívať práva, ktoré z neho vyplývajú. Najčastejšie sa vynárajú dve otázky: prečo je sčítanie ľudu základom tohto právneho predpisu a ako spolupracovať s miestnou samosprávou? Veľakrát sa ľudia sťažujú, že miestne samosprávy obmedzujú ich podporu, alebo ich možnosti. Jedna vec je istá. Aj tento zákon garantuje len to, že hovorí o dvoch rovnocenných partneroch. Národnostná samospráva nie je podriadená miestnej samospráve, je jej rovnocenným partnerom. Rovnocennosť si na základe nového zákona môže vymáhať aj súdnou cestou. Častou otázkou je aj financovanie. Právny predpis obsahuje iba odkazy na spôsob financovania, konkrétne sumy si treba vybojovať pri zrode zákona o štátnom rozpočte. Všetci vieme, že momentálne peňazí nie je veľa, preto sa aj na miestnej úrovni obmedzuje podpora národnostných samospráv. Je dôležité vedieť, že tie samosprávy, ktoré sú naozaj aktívne, sa môžu uchádzať o doplnkovú podporu na základe činnosti, ktorú doteraz udeľoval Fond Sándora Wekerleho, na Ministerstve verejnej správy a spravodlivosti. Zákon sa v súčasnosti prekladá do slovenčiny a podľa mňa koncom tohto mesiaca budeme mať k dispozícii aj jeho slovenské znenie, - informoval nás Anton Paulik.

V školstve nastanú zásadné zmeny, od 1. januára budúceho roka totiž prevádzku základných a stredných škôl preberie štát. - Otázkou je, ako sa to bude týkať škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Máme do 40 takýchto škôl, - poznamenal po prednáške A. Paulika predseda CSS. O zmenách v oblasti školstva prednášal vedúci národnostného oddelenia Ministerstva národných zdrojov Štefan Kraslán, ktorý na našu prosbu stručne zhrnul podstatu svojho príhovoru.

- Všetci vieme o tom, že v Maďarsku prijali nový školský zákon. Nielen zákon o regionálnych školách, ale aj o vysokoškolských inštitúciách. Vyzerá to tak, že sa zmení celý systém. Z národnostného hľadiska zmeny až také radikálne nebudú. Tie výdobytky, ktoré si menšinové školstvo vybojovalo doteraz, sa v podstate zachovávajú. Napríklad národnostné samosprávy budú môcť naďalej prevádzkovať školy, štátne úrady musia zriadiť školu v prípade, ak najmenej osem rodičov iniciuje národnostnú výučbu, tak ako tomu bolo doteraz. Najdôležitejšie je, že miestne národnostné samosprávy aj naďalej budú mať právo súhlasu s uzneseniami týkajúcimi sa miestneho školstva. Národnostné samosprávy môžu udržiavať materské, základné i stredné školy, miestne aj regionálne. Župné a celoštátne národnostné samosprávy môžu preberať národnostné školy hoci aj od štátu. Najväčšia zmena spočíva v tom, že doteraz mali za povinnú úlohu udržiavať školy miestne samosprávy, od prvého januára budúceho roku to bude úloha štátu. V zmysle zákona aj národnostné materské školy bude prevádzkovať štát. Hovoril som o tom, že táto otázka ešte nie je celkom doriešená, lebo niektoré národnosti vyslovili obavy zo zmeny. Podložili ich konkrétnymi argumentmi a naznačili, že toto rozhodnutie nie je práve najšťastnejšie. O tejto otázke sa ešte bude rokovať. Preberanie školských inštitúcií bude pravdepodobne regulovať nový právny predpis. Do 1. januára nasledujúceho roka sa doriešia všetky protirečenia, ktoré v systéme zatiaľ sú. Z nášho hľadiska je dôležité, že za národnostnú materskú alebo základnú školu sa pokladá tá inštitúcia, kde sa aspoň 25 percent detí zúčastňuje na národnostnej výučbe. Totiž nie vo všetkých školách sa všetci žiaci učia po slovensky, ani v materských školách sa nemusia všetky deti zúčastňovať na slovenskej výchove. Existujú inštitúcie, kde národnostná výchova, resp. výučba prebieha len v jednej skupine alebo v jednej triede. Nájdu sa také zlúčené inštitúcie, z ktorých je, povedzme, len jedna národnostná, ostatné nie. Alebo sú také všeobecné vzdelávacie strediská, kde sú pospájané rôzne inštitúcie - napríklad základné školy, ktoré bude udržiavať štát, ale aj materské školy, ktoré - ak nie sú národnostné - bude udržiavať miestna samospráva. Zatiaľ nie je jasné, ako sa budú tieto protirečenia riešiť. V praxi pri preberaní úloh by mohli robiť problémy, preto ich treba legislatívne doriešiť, – konštatoval Štefan Kraslán.

Zaujímavá a poučná bola prednáška predstaviteľky Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovej, ktorá hovorila o minuloročnej a tohoročnej činnosti fondu. Ako uviedla, vlani fond vykonával úlohy súvisiace s udeľovaním doplnkovej podpory podľa činnosti národnostných samospráv, na ktorú poskytlo prostriedky Ministerstvo verejnej správy a spravodlivosti, a vypísal a vyhodnotil súbehy na podporu národnostnej činnosti. V súvislosti s doplnkovou podporou národnostných samospráv konštatovala, že 96 slovenských volených zborov sa o ňu uchádzalo úspešne, podmienkam nevyhovelo 26 žiadostí. Od toho roku preberie udeľovanie doplnkovej podpory ministerstvo. Správa fondu v súčasnosti pripravuje výpis súbehov na podporovanie národnostnej činnosti, a to v tých istých kategóriách ako vlani: podpora na fungovanie občianskych organizácií, na kultúrne iniciatívy, na letné tábory, na doškoľovanie pedagógov a na prevádzkovanie inštitúcií celoštátnych samospráv. Momentálne prebieha vyúčtovanie vlaňajších konkurzov. I. Balázsová oboznámila prítomných s najčastejšími chybami, ktorých sa dopúšťajú podávatelia projektov.

Po diskusii predseda CSS Ján Fuzik pozval účastníkov národnostnej porady na recepciu, ktorá sa konala v aule Slovenského inštitútu, kde bola inštalovaná výstava diel slovenského výtvarného umelca Martina Račka. V tomto príjemnom prostredí mohli pri prestretom stole pokračovať v neviazanej výmene názorov.

Andrea Szabová Mataiszová