Peter Solčanský sa rozlúčil s Budapešťou

Zástupca vojenského atašé Veľvyslanectva SR v Budapešti pplk. Peter Solčanský sa dňa 24. augusta pri príležitosti ukončenia svojej misie rozlúčil so svojimi kolegami z vojensko-diplomatického zboru, partnermi z Ministerstva obrany MR, predstaviteľmi partnerských inštitúcií a priateľmi. Na recepcii v reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva SR sa s ním rozlúčil doyen vojensko-diplomatického zboru PO Francúzska plk. Michel Ravet. My sme využili príležitosť a položili sme pplk. Solčanskému niekoľko otázok.

- Pán podplukovník, spomínate si ešte na svoju aklimatizáciu v Budapešti?

- V roku 2002 som sa druhýkrát vrátil do Budapešti ako príslušník Úradu pridelenca obrany SR. Vrátil som do prostredia, odkiaľ som v roku 1999 odišiel. Kolegovia z ministerstva obrany, vojensko-diplomatického zboru, partnerských inštitúcií, ako aj priatelia ma medzi seba prijali srdečne, tak, ako to medzi starými priateľmi býva zvykom. Našiel som tu veľmi dobrých, srdečných a otvorených ľudí.

- Nakoľko sa vám darilo plniť svoju misiu, neprenášali sa výkyvy „veľkej“ politiky na vašu prácu? Boli obdobia, keď ste sa ocitli v chúlostivej situácii?

- Po ukončení mojej misie budú moju prácu hodnotiť moji nadriadení, predpokladám, že pozitívne. V práci som sa snažil o vylúčenie vplyvu „veľkej“ politiky na moju činnosť, Mojou hlavnou úlohou bolo upevnenie spolupráce medzi maďarskou a slovenskou armádou, čo, predpokladám, sa mi aj podarilo.

- Ako ovplyvnilo náplň vašej práce členstvo v NATO?

- Po integrácii SR do EÚ a NATO sa nám otvorili nové a širšie možnosti na získavanie skúsenosti od iných armád, ale aj na prezentáciu slovenskej armády v zahraničí. Príkladom je účasť slovenských vojakov v mierových misiách OSN a NATO v Iraku, Afganistane a v Kosove. Je možné konštatovať, že títo slovenskí vojaci sa aktívne podieľajú na plnení náročných úloh spojených so stabilizáciou vojensko-politickej situácie v týchto krízových oblastiach.

- Aké dojmy a spomienky si odnášate z Budapešti?

- Hovorí sa, „že všade dobre...“, po troch rokoch sa opäť vraciam domov. Z Budapešti odchádzam s pocitom splnenia svojho poslania a s najlepšími dojmami. Na Budapešť, ale aj na celé Maďarsko, na všetkých priateľov budem mať len tie najkrajšie spomienky. Ďakujem všetkým kolegom a priateľom za priateľstvo, s ktorým som sa v Budapešti (v Maďarsku) stretol.

- Ďakujem za rozhovor a prajem vám ďalšie pracovné úspechy.

Otázky kládla: (vzs)