Tematický deň v Slovenskom rozhlase ● O živote Slovákov v Maďarsku

Tematický deň o živote Slovákov v Maďarsku vysielal 12. septembra Slovenský rozhlas (SRo) na stanici Rádio Slovensko pri príležitosti Dní slovenskej kultúry.

„Myslíme si, že práve verejnoprávne médium ako Slovenský rozhlas by sa malo zameriavať vo svojej programovej skladbe aj na život našich krajanov, informovať ich o dianí na Slovensku a pomáhať uchovávať ich kultúrne dedičstvo,“ uviedol v programe generálny riaditeľ SRo Jaroslav Rezník.

Vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny MR Anton Paulik v rozhovore so spravodajcom SRo uviedol, že v súčasnom období sa pripravuje novela zákona o menšinách a o menšinových samosprávach a pokrok nastal aj v tom, že celoštátne samosprávy preberajú rôzne národnostné inštitúcie. „Zákon poskytuje široké spektrum rôznych možností,“ konštatoval A. Paulik, „ale využívame skôr tie, ktoré sú účinnejšie, čo súvisí s financiami. Keď ide o obnovu školy alebo kultúrne podujatia či publikáciu, tie možnosti využívame. Úrad pre národné a etnické menšiny často musí podnecovať takzvaný „tlak zdola,“ povedal A. Paulik. „Ako Slovák môžem povedať, že starostlivosť, ktorú maďarská vláda vykonáva smerom na Slovensko, ale aj do Rumunska či hocikde inde, vláda materskej krajiny voči nám nepresadzuje. Občas máme pocit, že sa nám venujú, ale to bývajú obyčajne jednorazové akcie. Záujem v maďarskej vláde vidno viac.“

Budapeštiansky spravodajca SRo Gregor Martin Papucsek sa o niektorých problémoch národnostného školstva a tlače porozprával s riaditeľkou Slovenskej školy v Budapešti Annou Csörgölovou a so šéfredaktorom Ľudových novín Imrichom Fuhlom.

Anna Csörgölová konštatovala: „Celkove v našom systéme od škôlky až po nadstavbové štúdium máme 190-200 detí. U nás sa v škôlke všetko vyučuje po slovensky a vedľa toho sa vyučuje aj maďarský jazyk. Na základnej škole v prvom ročníku všetko vyučujeme po slovensky, v druhom ročníku pristupuje maďarčina a tieto dva jazyky idú so žiakmi až po maturitu. Vo štvrtom ročníku si môžu vybrať aj nemčinu či angličtinu a zložiť z nich skúšku.“ Teoreticky sa všetky predmety vyučujú aj po slovensky. V učiteľskom zbore sa momentálne nenachádzajú hosťujúci učitelia, avšak učitelia zo Slovenska tu sú, prihlásili sa na inzerát. Zloženie žiakov je tiež „miešané”. Mnohí sú zo Slovenska - Slováci, ktorých rodičia tu pracujú, ale v hojnom počte aj príslušníci maďarskej menšiny zo Slovenska, alebo aj Maďari z Maďarska. „Záujem zo strany našich krajanov klesá,“ - hovorí riaditeľka školy Anna Csörgölová. „Nechcem sa ponosovať, ale už druhý rok máme možnosť začínať nultým ročníkom, slovenskou jazykovou prípravou. Žiaľbohu, z našej národnosti sa tu preukazuje neveľký záujem.“

Imrich Fuhl sa pozerá na problematiku školstva aj cez týždenník Ľudové noviny, ktorého je šéfredaktorom. „Máme tu takzvané slovenské školy, ich pedagógovia, ale aj žiaci prispievajú do novín. Preto hovorím, že takzvané, lebo za normálnych okolností by to mala byť aj naša báza, teda aj čitateľská báza, keby sme mali ozajstné slovenské školy.“ Ľudové noviny by sa podľa staršieho sloganu mali dostať do každej rodiny. Dostanú sa? Imrich Fuhl tvrdí: „Podľa odhadu v Maďarsku žije viac ako stotisíc Slovákov a predsa: predplatiteľov Ľudových novín máme iba okolo 1500. Kultúra čítania nemá u nás ani také tradície, ako povedzme u Srbov v Maďarsku. Nehovoriac o tom, že tu vypadlo niekoľko generácií. Už ani môj starý otec nemohol chodiť do slovenských škôl, o rodičoch ani nehovoriac. Odkiaľ zobrať čitateľov, ak sa slovenčina nevyučuje v Maďarsku tak bežne, ako by sa mala?“ Týždenník sa snaží pokryť celé Maďarsko, správ najmä z kultúrneho života našich krajanov je v ňom hojne, ale na jeho stránkach sa vytvára priestor aj na seriózne diskusie o „národnostnom bytí”.

Hosťami popoludňajšej diskusie boli kultúrna referentka Slovenského inštitútu Alžbeta Račková, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a vedúca divadelného súboru Vertigo Daniela Onodiová.

(g-k)

* Čitatelia nám píšu *

Vážená redakcia,

so záujmom som si v Slovenskom rozhlase vypočul reláciu o Ľudových novinách a tak som sa dostal aj na váš portál. Držím vám palce vo vašej práci a pripájam jeden môj postreh, ktorý ma napadol v súvislosti s reláciou. Môj starý otec bol v rokoch 1910 - 1913 v USA a ako jedinú pamiatku naňho mám list z Pitsburgu. Je písaný po slovensky, ale s použitím maďarskej abecedy, ktorú sa musel učiť za monarchie v škole. Hoci sa vedel dorozumieť po maďarsky, nevedel používať slovenskú abecedu, lebo v škole ju vôbec neučili. Zaujal ma preto stav vo vyučovaní na školách v Maďarsku, ktorý bol prezentovaný v rozhlase.

S pozdravom

Milan Neviďanský (Bratislava)