Cenu múzea Domu teroru v Budapešti prevzal v polovici decembra minulého roka politológ, filozof, protikomunistický disident a bývalý rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý.

Riaditeľka múzea Mária Schmidtová vo svojom príhovore vyzdvihla, že Kusý žiadal slobodu v dobe, keď slobody nebolo a vystupoval aj za slobodu iných. Ako povedala, túto cenu získali doteraz tí, ktorí boli odvážni. Aj Kusému zobrali prácu a zatvorili ho do väzenia za jeho postoje v boji za slobodu. Generálny riaditeľ spoločnosti MOL Zsolt Hernádi vo svojom príhovore vyzdvihol, že pre Kusého je sloboda srdcová záležitosť. Známa americká novinárka, odborníčka na východnú Európu, laureátka Petőfiho ceny Anne Applebaumová pripomenula, že Miroslav Kusý je medzi signatármi Charty 77. Charta 77 bola neformálna občianska iniciatíva v ČSSR, ktorá združovala rôzne názorové skupiny zjednotené v obhajobe nedeliteľnosti ľudských práv a slobôd a žiadajúce dialóg pri vzájomnom rešpektovaní všetkých účastníkov. Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László A. Nagy pripomenul, že M. Kusý vo svojich dielach ako profesor filozofie sa obrátil proti marxizmu a jeho knihy sa stali po spoločenskom prevrate povinnými.

Čerstvý vyznamenaný hovoril o tom, že menodarca ceny Sándor Petőfi bol bojovníkom za slobodu európskeho formátu, ktorý bojoval za občianske a politické práva. Pripomenul, že boj za slobodu nekončil rokom 1990, lebo „sloboda nie je to, čo sme vybojovali, ale to, za čo sme schopní bojovať dnes aj zajtra“ a demokracia nie je stav, ale proces.

81-ročný M. Kusý vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa špecializoval na marxistickú teóriu poznania, v ktorej patril k popredným československým teoretikom. Svoju analýzu gnozeologickej problematiky postavil na novej, originálnej koncepcii, ktorá prekonala dovtedy prevládajúcu dogmatickú interpretáciu teórie odrazu. Venoval sa však aj filozofickému rozboru základných otázok riadenia spoločnosti, skúmal teoretické a praktické predpoklady politiky a poukázal na možnosti vytvorenia politickej vednej disciplíny - politológie. V čase svojho prvého pôsobenia na univerzite zaviedol v rokoch 1959-1962 na filozofickej fakulte prvý systematický kurz teórie poznania v republike. Pre študentov a ašpirantov PRIF vypracoval koncepciu výučby filozofie pre prírodovedcov. V posledných rokoch sa zameral na teóriu ľudských práv a otázky národnostných menšín.

(ef)